Vznik prvého kozmického smetia môžeme datovať veľmi presne. Súvisí totiž s prvým vstupom človeka do vesmíru. V roku 1957 sa prvým odpadom stala nosná sovietska raketa, ktorá na obežnú dráhu zeme vyniesla družicu Sputnik 1. Odvtedy nad našimi hlavami krúži vyše 40.000 objektov vytvorených ľudskou činnosťou, pričom iba 10 % z toho tvoria aktívne satelity.

Nielen pozemský, ale aj vesmírny odpad potrebuje istý čas, aby sa rozpadol a zmizol. Ak sa nachádza na tzv. nízkych obežných dráhach, postupne zhorí v atmosfére. Ak však krúži na tzv. geostacionárnej dráhe vo výške 36.000 kilometrov, môže tu vydržať aj milióny rokov.