Nesociálna cena sociálnych služieb: Nemôže si to dovoliť 90 % ľudí
Poskytovatelia týchto služieb rozoberali ekonomicky oprávnené náklady, cenu služieb a povinnosti, ktoré si podľa zákona musia splniť.
Bratislava 28. novembra (TASR) – Cenu sociálnej služby, ktorú poskytujú zariadenia pre seniorov, domovy sociálnych služieb či iné zariadenia určené ľuďom odkázaným na tieto služby, si na Slovensku nemôže zaplatiť až 90 % ľudí. Odznelo to vo štvrtok na konferencii na tému Aká je cena sociálnych služieb na Slovensku, ktorá sa konala v Bratislave. Poskytovatelia týchto služieb rozoberali ekonomicky oprávnené náklady, cenu služieb a povinnosti, ktoré si podľa zákona musia splniť.
"Cena sociálnej služby nie je vždy vyjadrením ekonomicky oprávnených nákladov, vo väčšine prípadov sa nerovná úhrade. Klient v drvivej väčšine prípadov, až okolo 95 %, neplatí cenu sociálnej služby, platí jej časť, v priemere je to okolo 30 % ceny sociálnej služby. Zvyšok je spolufinancovaný zo zdrojov štátneho rozpočtu alebo samosprávy a to v závislosti od typu sociálnej služby, v mestách a obciach je to trojzložkové financovanie, na ktorom sa podieľa štát, samospráva a klient. A naopak, tí, čo si platia celú cenu sociálnej služby sú takzvaní samoplatci a tých je okolo 5 %, pri nich sa cena sociálnej služby rovná úhrade, ktorú platí len klient," konštatovala na konferencii riaditeľka odboru sociálnych služieb Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR Lýdia Brichtová. Preto je podľa nej potrebné otvoriť otázku o maximálnych a minimálnych výdavkoch na ceny služby, bez ohľadu na právnu formu poskytovateľa.
Rezort práce plánuje v nasledujúcom roku navrhnúť nový model financovania sociálnych služieb na Slovensku, uskutočniť k tomu verejnú diskusiu a pripraviť legislatívny návrh nového zákona o sociálnych službách, prípadne pripraviť samostatný právny predpis o financovaní sociálnych služieb. Reaguje tak na požiadavku neverejných poskytovateľov, aby ich zariadenia z rozpočtov vyšších územných celkov boli financované rovnako ako verejné zariadenia.
"Sme vďační, že situácia vo financovaní sociálnych služieb bude riešená, ale to nás v tejto chvíli neuchráni od toho, aby sme neskončili. Sme vo finančnom kolapse a potrebujeme, aby ministerstvo urobilo reálne kroky," povedala TASR predsedníčka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb v SR Milada Dobrotková.
"Zatiaľ nie je schválený návrh štátneho rozpočtu ani výška finančných prostriedkov rozpočtovej kapitoly MPSVR, v rámci ktorej sú vyčlenené aj finančné prostriedky na sociálne služby," upozornil hovorca rezortu Michal Stuška. Pripomenul však, že v roku 2015 ministerstvo oproti roku 2014 opätovne zvýši participáciu štátu (MPSVR) na financovaní sociálnych služieb zo 62 miliónov eur na 77.740.344 eur, nakoľko enormne vzrástol počet žiadateľov (poskytovateľov) o finančný príspevok a hlavne počet miest (o 4991), ktoré sa žiadajú financovať z rozpočtu štátu.
"Cena sociálnej služby nie je vždy vyjadrením ekonomicky oprávnených nákladov, vo väčšine prípadov sa nerovná úhrade. Klient v drvivej väčšine prípadov, až okolo 95 %, neplatí cenu sociálnej služby, platí jej časť, v priemere je to okolo 30 % ceny sociálnej služby. Zvyšok je spolufinancovaný zo zdrojov štátneho rozpočtu alebo samosprávy a to v závislosti od typu sociálnej služby, v mestách a obciach je to trojzložkové financovanie, na ktorom sa podieľa štát, samospráva a klient. A naopak, tí, čo si platia celú cenu sociálnej služby sú takzvaní samoplatci a tých je okolo 5 %, pri nich sa cena sociálnej služby rovná úhrade, ktorú platí len klient," konštatovala na konferencii riaditeľka odboru sociálnych služieb Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR Lýdia Brichtová. Preto je podľa nej potrebné otvoriť otázku o maximálnych a minimálnych výdavkoch na ceny služby, bez ohľadu na právnu formu poskytovateľa.
Rezort práce plánuje v nasledujúcom roku navrhnúť nový model financovania sociálnych služieb na Slovensku, uskutočniť k tomu verejnú diskusiu a pripraviť legislatívny návrh nového zákona o sociálnych službách, prípadne pripraviť samostatný právny predpis o financovaní sociálnych služieb. Reaguje tak na požiadavku neverejných poskytovateľov, aby ich zariadenia z rozpočtov vyšších územných celkov boli financované rovnako ako verejné zariadenia.
"Sme vďační, že situácia vo financovaní sociálnych služieb bude riešená, ale to nás v tejto chvíli neuchráni od toho, aby sme neskončili. Sme vo finančnom kolapse a potrebujeme, aby ministerstvo urobilo reálne kroky," povedala TASR predsedníčka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb v SR Milada Dobrotková.
"Zatiaľ nie je schválený návrh štátneho rozpočtu ani výška finančných prostriedkov rozpočtovej kapitoly MPSVR, v rámci ktorej sú vyčlenené aj finančné prostriedky na sociálne služby," upozornil hovorca rezortu Michal Stuška. Pripomenul však, že v roku 2015 ministerstvo oproti roku 2014 opätovne zvýši participáciu štátu (MPSVR) na financovaní sociálnych služieb zo 62 miliónov eur na 77.740.344 eur, nakoľko enormne vzrástol počet žiadateľov (poskytovateľov) o finančný príspevok a hlavne počet miest (o 4991), ktoré sa žiadajú financovať z rozpočtu štátu.
