Bratislava 13. februára (TASR) - Vláda porušuje legislatívne pravidlá, zneužíva Národnú radu (NR) SR na presadzovanie prílepkov nesúvisiacich s prerokovávanými zákonmi a zároveň zavádza verejnosť pri prezentovaní údajov o cenách a životnej úrovni ľudí. Vyhlásil to v piatok opozičný poslanec a člen finančného výboru parlamentu Július Jakab (Hnutie Slovensko - Za ľudí).
        Kritizoval postup pri prerokúvaní novely zákona o bankách. Parlament právnu normu schválil vo štvrtok (12. 2.) večer, aj keď k nej bolo pripojených 15 nesúvisiacich pozmeňujúcich návrhov. „Sú to prílepky a tie sú zakázané. Vládna koalícia si jednoducho povedala, že si spraví z Národnej rady, z Ústavy SR a zo všetkých zákonov trhací kalendár,“ zhodnotil Jakab.
        Ministrovi financií Ladislavovi Kamenickému (Smer-SD) vytkol aj aktuálnu prezentáciu údajov o inflácii potravín. Minister sa podľa neho chváli nízkym rastom cien, aj keď realita je iná. „Je to absolútne klamstvo. Minister Kamenický je podomový predajca,“ vyhlásil opozičný poslanec.
        Prezentované údaje podľa neho nesedia z viacerých dôvodov. Prvým je zmena metodiky výpočtu cien, ďalším vyčlenenie nápojov z inflácie potravín. „Porovnávajú potraviny bez nápojov. A práve na nápoje uvalili extra dane. Keby ich započítali, máme infláciu nad priemerom Európskej únie (EÚ),“ predpokladá Jakab.
        Poukázal aj na zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) na potraviny, ktoré bolo drahé a zároveň bez efektu. „Zníženie DPH stálo 300 miliónov eur ročne. Rodiny za tie peniaze nemuseli prísť o 200 eur na dieťa a aj tak potraviny zdražujú. Oni sľúbili zlacňovanie a chvália sa infláciou,“ podčiarkol opozičný poslanec s tým, že Slovensko v skutočnosti patrí medzi krajiny s najvyššou celkovou infláciou v eurozóne aj EÚ.
        Ministerstvo financií (MF) SR v piatok poukázalo na to, že inflácia potravín bez nápojov, ktorá je základným ukazovateľom reálneho vývoja cien potravín, bola za minulý rok na Slovensku štvrtá najnižšia v celej EÚ a najnižšia z okolitých krajín. Potvrdzujú to dáta zverejnené európskym štatistickým úradom Eurostat.
        „Kým na Slovensku bola za rok 2025 inflácia potravín (bez nápojov) 1,7 %, v Maďarsku to boli 2,9 %, v Rakúsku 3 %, v Česku 4,1 % a v Poľsku dokonca až 4,4 %. Z celoeurópskeho pohľadu bola inflácia potravín nižšia už iba vo Fínsku (1,4 %), Francúzsku (0,7 %) a na Cypre (0 %),“ vyčíslil rezort financií. Zároveň pripomenul, že najvyššia potravinová inflácia bola na Slovensku v roku 2022, keď dosiahla úroveň 19,3 % a následne v roku 2023, keď bola vo výške 17,5 %.