JANČOVIČOVÁ: Bolesť chrbta často pripisujeme len medzistavcovej platničke
PREHRAŤ

JANČOVIČOVÁ: Bolesť chrbta často pripisujeme len medzistavcovej platničke

V relácii TASR TV Zdravie diskutuje Lucia Illanitzová s fyzioterapeutkou Miroslavou Jančovičovou.

Bratislava 29. júna (TASR) – Bolesť chrbtice nie je pre mnohých ľudí neznáma. „Väčšina ľudí si ju spája s „vyskočenou platničkou“, hoci to nie je jediná príčina bolesti,“ v relácii TASR TV Zdravie uviedla fyzioterapeutka Miroslava Jančovičová.

Ako vysvetlila, medzistavcová platnička v pravom zmysle slova „nevyskočí“. Vo väčšine prípadov ide o postupný proces súvisiaci s dlhodobými zmenami platničky a okolitých štruktúr, pričom samotné ťažkosti sa môžu objaviť aj náhle. „Ďalším častým mýtom je predstava, že pri bolestiach krčnej chrbtice stačí iba strečing. Ten môže priniesť krátkodobú úľavu, no z dlhodobého hľadiska je dôležité zaradiť aj aktívne cvičenie zamerané na zlepšenie funkcie krčnej chrbtice,“ upozornila.

Takisto aj masáž vie síce podľa fyzioterapeutky pomôcť uvoľniť svaly, ale nemala by byť používaná ako jediná starostlivosť o chrbticu.

Problémy s chrbticou u zdravých ľudí pripisuje najmä životnému štýlu. „Veľa ľudí má sedavé zamestnanie a trávi dlhé hodiny v jednej polohe. Nedostatok pravidelného pohybu a dlhodobé zotrvávanie v statických pozíciách môžu prispievať k vzniku bolestí chrbtice,“ vysvetlila.

Na bolestiach sa podľa nej môže podieľať aj stres či psychické napätie. „Stres často vedie k plytšiemu dýchaniu, zvýšenému svalovému napätiu, napríklad v oblasti ramien a šije, čo môže u niektorých ľudí prispieť k bolestiam,“ spresnila.

Jančovičová upozornila, že dôležitú úlohu zohráva aj ergonomické nastavenie pracoviska. „Horný okraj monitora by mal byť približne vo výške očí a pri pravidelnom používaní myši môže byť prínosom ergonomický model,“ zhrnula. Dôležitá je aj poloha pri sedení. „Chodidlá by mali byť celou plochou opreté o podlahu, kolená približne v úrovni bedier, panva v neutrálnom nastavení, ramená uvoľnené a hlava v predĺžení chrbtice, bez výrazného predsúvania dopredu,“ priblížila.

Zároveň upozornila, že dlhodobé sedenie v tejto polohe nie je vhodné. „Najdôležitejšie je pravidelne meniť polohu, robiť si krátke prestávky a striedať sedenie so státím pri polohovateľnom stole. Niektorým ľuďom môže vyhovovať aj podsedák alebo kľakacia stolička,“ poradila.

 Podľa odborníčky môžu poruchy funkcie krčnej chrbtice súvisieť s viacerými ťažkosťami. „U niektorých ľudí sa môžu prejaviť bolesťami hlavy, obmedzenou pohyblivosťou, tŕpnutím horných končatín alebo závratmi. Keďže tieto príznaky môžu mať viacero príčin, pri ich opakovanom výskyte je vhodné vyhľadať lekára alebo fyzioterapeuta,“ upozornila.

V tejto súvislosti dodala, že neodborné a príliš intenzívne masírovanie oblasti krku môže u niektorých ľudí vyvolať nepríjemné príznaky alebo zhoršiť existujúce ťažkosti. „Preto je vhodné zveriť terapiu krčnej chrbtice odborníkovi,“ doplnila.

Jančovičová neodporúča spoliehať sa výlučne na cviky z internetu. „Nie každý cvik je vhodný pre každého a bez poznania príčiny ťažkostí nemusí byť zvolený postup vhodný,“ upozornila.

Pri bolestiach môže podľa nej pomôcť masáž, najmä ak je prítomné zvýšené svalové napätie. „Jej účinok však nie je univerzálny a závisí od príčiny ťažkostí a aktuálneho stavu pacienta,“ upozornila.

Jediný univerzálny cvik pri bolesti chrbtice podľa nej neexistuje. Ako prvú pomoc odporučila zamerať sa na dýchanie. „Dlane položíme na spodné brucho, predĺžime výdych a upokojíme dýchanie,“ poradila.