M. Bartko tvrdí, že banské diela sa dajú využiť ako trvalý zdroj energie zo zemskej kôry
Bežne na získanie energie zemskej kôry je využívaná podzemná voda alebo takzvané suché vrty. Ich priemer je 13 až 15 cm a vŕtajú sa do hĺbky 80 až 150 metrov.
Bojnice 19. augusta (TASR) - Podzemné banské, ale aj nebanské diela, šachty, štôlne, kolektory, tunely, alebo sklady sa dajú využívať ako trvalé zdroje nevyčerpateľného energetického potenciálu zemskej kôry.
Navrhuje to vynálezca a popredný odborník na obnoviteľné zdroje energie Michal Bartko z akciovej spoločnosti INTERGEO Bojnice. Umožňuje to jeho najnovší, unikátny systém na odoberanie tepla a chladu, pri nízko teplotnom vykurovaní a chladení pomocou hliníkových ALOP - panelov a všeobecne známych tepelných čerpadiel.
Bežne na získanie energie zemskej kôry je využívaná podzemná voda alebo takzvané suché vrty. Ich priemer je 13 až 15 cm a vŕtajú sa do hĺbky 80 až 150 metrov. V zemi sa teplota nemení a z jedného 100- metrového vrtu je tak možno získať štyri až šesť kW energie. Ale už hotové banské chodby majú priemer tri až päť metrov a ich dĺžka sa počíta na kilometre. Môžu teda poskytnúť mnoho násobne väčšie množstvo energie zo zemskej kôry.Navrhuje, že príkladom a prvotným projektom na využívanie banských chodieb na energetické účely by mohla byť dva kilometre dlhá štôlňa v bývalej Bani Cigeľ, v súčasnosti ťažobného úseku Hornonitrianskych baní Prievidza. Po skončení ťažby uhlia však väčšinou slúži už len na fáranie návštevníkov do podzemného banského skanzenu. Bartko vypočítal, že po vybavení dvoch kilometrov chodby ALOP - panelmi a tepelnými čerpadlami, možno z tejto štôlne získať minimálne 4,2 MW.
Navrhuje to vynálezca a popredný odborník na obnoviteľné zdroje energie Michal Bartko z akciovej spoločnosti INTERGEO Bojnice. Umožňuje to jeho najnovší, unikátny systém na odoberanie tepla a chladu, pri nízko teplotnom vykurovaní a chladení pomocou hliníkových ALOP - panelov a všeobecne známych tepelných čerpadiel.
Bežne na získanie energie zemskej kôry je využívaná podzemná voda alebo takzvané suché vrty. Ich priemer je 13 až 15 cm a vŕtajú sa do hĺbky 80 až 150 metrov. V zemi sa teplota nemení a z jedného 100- metrového vrtu je tak možno získať štyri až šesť kW energie. Ale už hotové banské chodby majú priemer tri až päť metrov a ich dĺžka sa počíta na kilometre. Môžu teda poskytnúť mnoho násobne väčšie množstvo energie zo zemskej kôry.Navrhuje, že príkladom a prvotným projektom na využívanie banských chodieb na energetické účely by mohla byť dva kilometre dlhá štôlňa v bývalej Bani Cigeľ, v súčasnosti ťažobného úseku Hornonitrianskych baní Prievidza. Po skončení ťažby uhlia však väčšinou slúži už len na fáranie návštevníkov do podzemného banského skanzenu. Bartko vypočítal, že po vybavení dvoch kilometrov chodby ALOP - panelmi a tepelnými čerpadlami, možno z tejto štôlne získať minimálne 4,2 MW.