Pred 69 rokmi padla bomba na Hirošimu, jazvy sa ešte nezahojili
PREHRAŤ

Pred 69 rokmi padla bomba na Hirošimu, jazvy sa ešte nezahojili

Japonský premiér Šinzó Abe povedal, že Japonsko má ako jediná krajina, ktorá sa stala terčom jadrového útoku, povinnosť usilovať sa o odstránenie nukleárnych zbraní.
Spomienka
Tokio 6. augusta (TASR) - Japonsko si dnes pripomenulo 69. výročie zhodenia atómovej bomby na mesto Hirošima. Starosta Hirošimy Kazumi Macui pri tejto príležitosti vyzval prezidenta USA Baracka Obamu a ďalších svetových lídrov, aby navštívili mesto a priamo si pozreli jazvy po útoku z druhej svetovej vojny, informovala agentúra AP.

Na dnešnej spomienkovej ceremónii v hirošimskom mierovom parku neďaleko miesta výbuchu bomby sa zúčastnilo približne 45.000 ľudí. Pri americkom útoku zo 6. augusta 1945 zahynulo 140.000 ľudí, ďalších 70.000 prišlo o život pri zhodení druhej atómovej bomby na Nagasaki o tri dni neskôr, čo viedlo ku kapitulácii Japonska.

Japonský premiér Šinzó Abe povedal, že Japonsko má ako jediná krajina, ktorá sa stala terčom jadrového útoku, povinnosť usilovať sa o odstránenie nukleárnych zbraní. Výročie prišlo v čase, keď Japonsko rozdeľuje nedávne rozhodnutie Abeho vlády, ktoré umožňuje nasadiť japonskú armádu na obranu iných krajín a zohrávať jej väčšiu úlohu pri mierových operáciách v zahraničí.
Deň Hirošimy
Tokio 20. októbra (TASR) - Dátum 6. august sa stal Svetovým dňom boja za zákaz jadrových zbraní - známy je aj pod názvom Deň Hirošimy. V ten deň v roku 1945 americké letectvo zhodilo jadrovú bombu na japonské mesto Hirošima. O tri dni neskôr, 9. augusta 1945, letectvo USA bombardovalo jadrovou náložou aj mesto Nagasaki. Ten dátum si svet pripomína ako Deň Nagasaki.

Rok 2010 sa v spojitosti s útokmi na japonské mestá viaže s pamätnou udalosťou - úmrtím jediného človeka, ktorý prežil zhodenie jadrových bômb na obe mestá. Cutomu Jamaguči vo veku 94 rokov zomrel 4. januára 2010 na rakovinu žalúdka v Nagasaki. Japonsko v ňom "prišlo o jedného z najdôležitejších svedkov tých čias". Na hrozby jadrových zbraní v roku 2006 upozornil aj na pôde OSN.

Spojené štáty sa v osobe svojho veľvyslanca v Japonsku Johna Roosa v roku 2010 prvýkrát zúčastnili na spomienkovej akcii na obete prvého útoku s jadrovými bombami zo 6. augusta 1945 v Hirošime. Po skončení druhej svetovej vojny v Európe sa americká i britská vláda sústredili na vojenskú situáciu na Ďalekom východe a v Tichomorí. Chceli poraziť Japonsko ešte pred vstupom vtedajšieho ZSSR do vojny proti nemu, aby si tak zabezpečili rozhodujúci vplyv v oblasti. Na dosiahnutie tohto vojensko-strategického a politického cieľa si zvolili atómovú bombu.

Už v priebehu druhej svetovej vojny sa podarilo v USA realizovať nákladný, tzv. manhattanský projekt, ktorého cieľom bolo zostrojiť atómovú bombu. Prvý pokus s atómovou bombou uskutočnili Američania pri Almogorde v Novom Mexiku 16. júla 1945, deň pred začiatkom Postupimskej konferencie.

Pre americké vládnuce kruhy bola atómová bomba hlavnou zbraňou ich politického nátlaku v úsilí o svetovládu. Napriek protestom vedcov vydal prezident Harry Truman príkaz na zvrhnutie prvých atómových bômb na dve japonské mestá - Hirošimu a neskôr 9. augusta 1945 na Nagasaki. Dňa 6. augusta 1945 o 08.15 h miestneho času nad Hirošimou - prístavným mestom na ostrove Honšú - americké bombardovacie lietadlo B-29 "Enola Gay" zhodilo na centrum mesta z výšky desiatich kilometrov padák s jadrovou náložou. Nasledoval oslepujúci záblesk a rozľahol sa výbuch prvej atómovej bomby "Little Boy", zloženej z uránu U-235 s hmotnosťou štyri tony, dĺžkou päť metrov a silou 20.000 ton TNT. Nad mestom sa zdvihol oblak zeme, prachu a dymu. Výbuch zničil dve tretiny mesta, v centre Hirošimy zostalo stáť len 20 budov, ktoré boli postavené z betónu. Pri útoku zahynulo 70.000-80.000 ľudí a vyše 100.000 ďalších utrpelo ťažké zranenia. Na následky ožiarenia neskôr zomreli desaťtisíce osôb a postihnutou ostala ďalšia generácia. Japonsko niekoľko dní po zhodení atómových bômb kapitulovalo. Tým sa skončila druhá svetová vojna v Ázii.

Na mieste epicentra výbuchu, na Ústrednom námestí v Parku mieru, vybudovali v rokoch 1949-56 pamätný komplex podľa návrhu architekta Kenzóa Tanga. Od roku 1955 sa v Hirošime a Nagasaki každoročne konajú medzinárodné konferencie za zákaz atómových a vodíkových zbraní.

V septembri 1956 bola otvorená nemocnica pre obete bombardovania vo štvrti Sendamati. V auguste 1964 Svetová rada mieru udelila Hirošime ako prvému mestu na svete zlatú medailu Joliota Curieho. V deň zvrhnutia bomby sa v Japonsku i na celom svete konajú protesty odporcov nukleárneho zbrojenia.