Rezort hospodárstva nie je spokojný s návrhom rozpočtu na rok 2015
Názory iných rezortov nájdete v záložkách s textom.
MH SR
Bratislava 18. augusta (TASR) - Ministerstvo hospodárstva (MH) SR nie je spokojné s predloženým návrhom rozpočtu na roky 2015 až 2017. Uviedla to dnes pre TASR hovorkyňa rezortu hospodárstva Miriam Žiaková v reakcii na návrh rozpočtu verejnej správy na nasledujúce roky, ktorý v piatok (15. 8.) zverejnil rezort financií.
"Aj napriek tomu, že si uvedomujeme potrebu konsolidácie verejných financií, budeme požadovať navýšenie výdavkov pre opatrenia na podporu investícií a rozvoja malého a stredného podnikania zameraných na tvorbu nových pracovných miest, ako sú opatrenia v oblasti energetiky, inovácií a hospodárskej mobilizácie," spresnila.
Rezort Ministerstva hospodárstva (MH) SR má v návrhu rozpočtu na rok 2015 navrhované výdavky vo výške 294 miliónov eur, ktoré oproti schválenému rozpočtu na rok 2014 klesajú o 120 miliónov eur, teda o 29,1 % z dôvodu poklesu zdrojov EÚ a spolufinancovania, ale aj rozpočtových prostriedkov kapitoly.
Rozpočtové prostriedky kapitoly MH v návrhu rozpočtu na rok 2015 v sume 101 miliónov eur oproti schválenému rozpočtu na rok 2014 klesajú o 12,1 milióna eur, teda o 10,7 %. "Uvedený pokles ovplyvnilo najmä zníženie kapitálových výdavkov o 8,20 milióna eur z dôvodu, že výdavky na investičné projekty sa vynakladajú postupne podľa realizácie projektov. Výdavky na investičné projekty sa majú financovať aj z predpokladaných nevyčerpaných prostriedkov na investičnú pomoc v predchádzajúcich rokoch," vysvetľuje dokument.
V návrhu rozpočtu MH SR sa premietli aj úsporné opatrenia vládou prijatého programu ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená štátna správa) na rok 2015 v celkovej sume 3,23 milióna eur poklesom na strane výdavkov. Úspora výdavkov sa má dosiahnuť najmä v oblasti osobných výdavkov, výdavkov na hospodársku mobilizáciu a výdavkov pre Slovak Business Agency. Na druhej strane sa zvýšili výdavky na podporu start-upov.
"Aj napriek tomu, že si uvedomujeme potrebu konsolidácie verejných financií, budeme požadovať navýšenie výdavkov pre opatrenia na podporu investícií a rozvoja malého a stredného podnikania zameraných na tvorbu nových pracovných miest, ako sú opatrenia v oblasti energetiky, inovácií a hospodárskej mobilizácie," spresnila.
Rezort Ministerstva hospodárstva (MH) SR má v návrhu rozpočtu na rok 2015 navrhované výdavky vo výške 294 miliónov eur, ktoré oproti schválenému rozpočtu na rok 2014 klesajú o 120 miliónov eur, teda o 29,1 % z dôvodu poklesu zdrojov EÚ a spolufinancovania, ale aj rozpočtových prostriedkov kapitoly.
Rozpočtové prostriedky kapitoly MH v návrhu rozpočtu na rok 2015 v sume 101 miliónov eur oproti schválenému rozpočtu na rok 2014 klesajú o 12,1 milióna eur, teda o 10,7 %. "Uvedený pokles ovplyvnilo najmä zníženie kapitálových výdavkov o 8,20 milióna eur z dôvodu, že výdavky na investičné projekty sa vynakladajú postupne podľa realizácie projektov. Výdavky na investičné projekty sa majú financovať aj z predpokladaných nevyčerpaných prostriedkov na investičnú pomoc v predchádzajúcich rokoch," vysvetľuje dokument.
V návrhu rozpočtu MH SR sa premietli aj úsporné opatrenia vládou prijatého programu ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená štátna správa) na rok 2015 v celkovej sume 3,23 milióna eur poklesom na strane výdavkov. Úspora výdavkov sa má dosiahnuť najmä v oblasti osobných výdavkov, výdavkov na hospodársku mobilizáciu a výdavkov pre Slovak Business Agency. Na druhej strane sa zvýšili výdavky na podporu start-upov.
MV SR
Bratislava 25. augusta (TASR) - Na budúci rok Ministerstvo financií SR navrhuje v rámci štátneho rozpočtu pre rozpočtovú kapitolu Ministerstvo vnútra SR výdavky v sume 2,055 miliardy eur, čo je po zohľadnení vplyvov na úrovni roku 2014.
Konštatoval to Tlačový odbor Kancelárie ministra vnútra v reakcii na návrh štátneho rozpočtu 2015, ktorý v piatok (15. 8.) predstavil rezort financií. V budúcom roku poklesnú v porovnaní s rokom 2014 o 85,1 milióna eur výdavky na voľby a osobitný účet sociálneho zabezpečenia v súvislosti so zlepšením hospodárenia. Nárast výdavkov vo výške 89,7 milióna eur zasa súvisí s rozpočtovaním výdavkov na spolufinancovanie projektov EÚ na 3. programové obdobie. V celkových výdavkoch 2,077 miliardy eur rezort financií zahrnul mimorozpočtové výdavky vo výške 22 milióna eur, ktoré Ministerstvo vnútra SR predpokladá získať z poistného plnenia.
Výdavky kapitoly MV SR na budúci rok pôjdu predovšetkým na program Efektívna a spoľahlivá štátna správa vo výške 986,9 milióna eur (v porovnaní s rokom 2014 pokles o 88,8 milióna eur) a program Výchova a vzdelávanie mládeže vo výške 979,5 milióna eur (v porovnaní s rokom 2014 nárast o 37,9 milióna eur), konštatuje Tlačový odbor Kancelárie ministra vnútra.
Konštatoval to Tlačový odbor Kancelárie ministra vnútra v reakcii na návrh štátneho rozpočtu 2015, ktorý v piatok (15. 8.) predstavil rezort financií. V budúcom roku poklesnú v porovnaní s rokom 2014 o 85,1 milióna eur výdavky na voľby a osobitný účet sociálneho zabezpečenia v súvislosti so zlepšením hospodárenia. Nárast výdavkov vo výške 89,7 milióna eur zasa súvisí s rozpočtovaním výdavkov na spolufinancovanie projektov EÚ na 3. programové obdobie. V celkových výdavkoch 2,077 miliardy eur rezort financií zahrnul mimorozpočtové výdavky vo výške 22 milióna eur, ktoré Ministerstvo vnútra SR predpokladá získať z poistného plnenia.
Výdavky kapitoly MV SR na budúci rok pôjdu predovšetkým na program Efektívna a spoľahlivá štátna správa vo výške 986,9 milióna eur (v porovnaní s rokom 2014 pokles o 88,8 milióna eur) a program Výchova a vzdelávanie mládeže vo výške 979,5 milióna eur (v porovnaní s rokom 2014 nárast o 37,9 milióna eur), konštatuje Tlačový odbor Kancelárie ministra vnútra.
MŽP SR
Bratislava 22. augusta (TASR) – Minister životného prostredia Peter Žiga nie je spokojný s návrhom rozpočtu, ktorý mu na budúci rok nachystal jeho rezortný kolega, šéf rezortu financií Peter Kažimír (obaja Smer-SD).
„Ono to opticky možno vyzerá, že sme dostali viac ako po iné roky, ale keď pozriete na 'črevá' rozpočtu, tak sú ohrozené niektoré kompetenčné právomoci ministra,“ uviedol Žiga pre TASR.
Celkovo majú výdavky envirorezortu v roku 2015 narásť o 63,5 percenta na navrhovaných 652 miliónov eur. Tento skok však obstarávajú eurofondy. Samotné prostriedky pre ministerstvo majú poklesnúť o 14 miliónov eur - 35,4 percenta na navrhovaných 25,6 milióna eur.
Z tejto úspory až 11,6 milióna eur predstavujú konsolidačné opatrenia v rámci reformy ESO. Žiga nesúhlasí, aby reforma verejnej správy mohla mať takýto efekt. „Naberáme viac kompetencií, viac sa chráni životné prostredie, prijímajú sa nové zákony a nové smernice,“ vysvetlil.
Ohrozených je tak podľa ministra fungovanie viacerých rezortných organizácií, ktorým sa siaha na rozpočty a ľudí. Na rokovanie so šéfom rezortu financií chce ísť s tým, že k jednotlivým ministerstvám treba pristupovať individuálne.
„Nemôžeme paušálne povedať, že rezort skráti počet zamestnancov o 10, 15, 20 percent, tadiaľ cesta nevedie, pretože niektoré rezorty sú v stagnácii, neprijímajú nové zákony ani nové kompetencie z titulu, či už európskej alebo našej legislatívy a sú rezorty, ako náš, ktoré naopak rastú,“ povedal Žiga. Verí, že s ministrom financií napokon nájde zhodu tak, ako po minulé roky.
Škrty sa majú dotknúť aj Slovenského hydrometeorologického ústavu. Rozpočtové prostriedky príspevkovej organizácie sú v tomto roku 6,8 milióna eur. Budúcoročný rozpočet ráta s transferom 2,45 milióna eur.
Podľa generálneho riaditeľa SHMÚ Martina Benka je nespokojnosť ministra životného prostredia na mieste. „Dúfam, že uvedené hodnoty sú prvým, ale nie konečným návrhom,“ reagoval s tým, že navrhovaný rozpočet považuje za „výrazne nedostatočný“.
Benko uviedol, že ústav v prípade takéhoto skresania finančných prostriedkov nebude schopný poskytovať plnohodnotné a dôležité údaje, informácie a produkty nevyhnutné pre efektívne fungovanie rôznych prevenčných systémov včasného varovania. Podľa jeho slov je ohrozené fungovanie národného hospodárstva.
„Absencia týchto informácií spôsobí znefunkčnenie leteckej, lodnej, ale aj cestnej dopravy, distribúcie elektrickej energie, plynu a podobne,“ vysvetlil šéf SHMÚ, že budú nútení zastaviť všetky činnosti centra predpovedí a výstrah, prevádzku štátnej meteorologickej a hydrologickej siete a Národnú monitorovaciu sieť kvality ovzdušia.
„Ono to opticky možno vyzerá, že sme dostali viac ako po iné roky, ale keď pozriete na 'črevá' rozpočtu, tak sú ohrozené niektoré kompetenčné právomoci ministra,“ uviedol Žiga pre TASR.
Celkovo majú výdavky envirorezortu v roku 2015 narásť o 63,5 percenta na navrhovaných 652 miliónov eur. Tento skok však obstarávajú eurofondy. Samotné prostriedky pre ministerstvo majú poklesnúť o 14 miliónov eur - 35,4 percenta na navrhovaných 25,6 milióna eur.
Z tejto úspory až 11,6 milióna eur predstavujú konsolidačné opatrenia v rámci reformy ESO. Žiga nesúhlasí, aby reforma verejnej správy mohla mať takýto efekt. „Naberáme viac kompetencií, viac sa chráni životné prostredie, prijímajú sa nové zákony a nové smernice,“ vysvetlil.
Ohrozených je tak podľa ministra fungovanie viacerých rezortných organizácií, ktorým sa siaha na rozpočty a ľudí. Na rokovanie so šéfom rezortu financií chce ísť s tým, že k jednotlivým ministerstvám treba pristupovať individuálne.
„Nemôžeme paušálne povedať, že rezort skráti počet zamestnancov o 10, 15, 20 percent, tadiaľ cesta nevedie, pretože niektoré rezorty sú v stagnácii, neprijímajú nové zákony ani nové kompetencie z titulu, či už európskej alebo našej legislatívy a sú rezorty, ako náš, ktoré naopak rastú,“ povedal Žiga. Verí, že s ministrom financií napokon nájde zhodu tak, ako po minulé roky.
Škrty sa majú dotknúť aj Slovenského hydrometeorologického ústavu. Rozpočtové prostriedky príspevkovej organizácie sú v tomto roku 6,8 milióna eur. Budúcoročný rozpočet ráta s transferom 2,45 milióna eur.
Podľa generálneho riaditeľa SHMÚ Martina Benka je nespokojnosť ministra životného prostredia na mieste. „Dúfam, že uvedené hodnoty sú prvým, ale nie konečným návrhom,“ reagoval s tým, že navrhovaný rozpočet považuje za „výrazne nedostatočný“.
Benko uviedol, že ústav v prípade takéhoto skresania finančných prostriedkov nebude schopný poskytovať plnohodnotné a dôležité údaje, informácie a produkty nevyhnutné pre efektívne fungovanie rôznych prevenčných systémov včasného varovania. Podľa jeho slov je ohrozené fungovanie národného hospodárstva.
„Absencia týchto informácií spôsobí znefunkčnenie leteckej, lodnej, ale aj cestnej dopravy, distribúcie elektrickej energie, plynu a podobne,“ vysvetlil šéf SHMÚ, že budú nútení zastaviť všetky činnosti centra predpovedí a výstrah, prevádzku štátnej meteorologickej a hydrologickej siete a Národnú monitorovaciu sieť kvality ovzdušia.
MPSVR SR
Bratislava 21. augusta (TASR) - Minister práce Ján Richter (Smer-SD) plánuje s Ministerstvom financií (MF) SR o návrhu rozpočtu na najbližší rok ešte rokovať. "Vnímam to ako prvý návrh rozpočtu zo strany Ministerstva financií. Každopádne sme sa dohodli, že sa ešte stretneme. Je viacero vecí, ktoré ešte budeme pripomienkovať, čo je štandardné," priblížil pre TASR šéf rezortu práce.
Zároveň uviedol, že vďaka prijatým zmenám v oblasti čerpania dávok v hmotnej núdzi, pravdepodobne v tomto roku klesnú rozpočtované výdavky rezortu práce. "Nami prijaté opatrenia v adresnosti sociálnych dávok majú bezprostredný účinok. Reálne predpokladáme, že 15.000 až 20.000 poberateľov hmotnej núdze v tomto roku z objektívnych dôvodov skončí. Najmä tí, ktorí popri dávkach doteraz pracovali načierno. Zároveň dávame projektmi zamestnávateľom dobrý dôvod na to, aby sa rozhodli ich zamestnať legálne. To má bezprostredný vplyv aj na tvorbu rozpočtu, pretože vždy sa pri jeho zostavovaní pre budúci rok vychádza aj z vývoja prostriedkov v tomto období," zhodnotil Richter.
Niektoré položky v rámci výdavkov rezortu však musia podľa neho zostať otvorené. "Minimálne pri sociálnych dávkach. Lebo dnes hovoriť o tom, koľko ľudí bude na ne skutočne odkázaných, je nemožné. Ľuďom sa aj vďaka príjmom, alebo priznaným dôchodkom môže automaticky znížiť potreba sociálnych dávok. Práve preto je tu vždy flexibilita a dohoda s MF SR na istom rozsahu, ktorý sa operatívne vie doplniť podľa reálnych potrieb v príslušnom kalendárnom roku. V priebehu septembra sa k návrhu rozpočtu ešte určite vrátime," priblížil minister práce.
V budúcom roku má rezort práce podľa návrhu rozpočtu hospodáriť so sumou 2,24 miliardy eur, čo oproti schválenému rozpočtu na tento rok predstavuje nárast o 6,01 %, teda o 127 miliónov eur.
V rámci výdavkov na sociálnu inklúziu sa budú financovať všetky uplatňované dávky, príspevky v hmotnej núdzi a dotačné programy pre deti z nízkopríjmových skupín, dávky na podporu rodiny, peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, vianočný príspevok dôchodcom, či výdavky na podporu sociálnych služieb.
V budúcom roku má ísť na sociálnu inklúziu z rozpočtu celkovo 1,82 miliardy eur, čo oproti schválenému rozpočtu na tento rok predstavuje pokles o 0,77 %. "Na program pomoci v hmotnej núdzi sa v roku 2015 rozpočtuje 298 miliónov eur, čo oproti schválenému rozpočtu pre rok 2014 predstavuje pokles o 0,88 %," píše sa v návrhu rozpočtu. Len na samotné dávky v hmotnej núdzi by malo ísť 271 miliónov eur. "To predstavuje medziročné zníženie oproti roku 2014 o 1,51 milióna eur. Dôvodom je vývoj v počte poberateľov," uvádza sa v návrhu rozpočtu.
Ako ďalej vyplýva z návrhu rozpočtu, na podporu rodiny sú vyčlenené výdavky v objeme 741 miliónov eur. Z toho na prídavok na dieťa má v budúcom roku ísť 326 miliónov eur, čo je medziročne viac o 5,17 milióna eur. "Dôvodom je nárast predpokladaného počtu nezaopatrených detí v roku 2015," píše sa v návrhu rozpočtu. Na rodičovský príspevok sa rozpočtujú zdroje v objeme 358 miliónov eur, poistné platené štátom má dosiahnuť 251 miliónov eur a peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného poistenia sú pre budúci rok rozpočtované vo výške 247 miliónov eur.
Zároveň uviedol, že vďaka prijatým zmenám v oblasti čerpania dávok v hmotnej núdzi, pravdepodobne v tomto roku klesnú rozpočtované výdavky rezortu práce. "Nami prijaté opatrenia v adresnosti sociálnych dávok majú bezprostredný účinok. Reálne predpokladáme, že 15.000 až 20.000 poberateľov hmotnej núdze v tomto roku z objektívnych dôvodov skončí. Najmä tí, ktorí popri dávkach doteraz pracovali načierno. Zároveň dávame projektmi zamestnávateľom dobrý dôvod na to, aby sa rozhodli ich zamestnať legálne. To má bezprostredný vplyv aj na tvorbu rozpočtu, pretože vždy sa pri jeho zostavovaní pre budúci rok vychádza aj z vývoja prostriedkov v tomto období," zhodnotil Richter.
Niektoré položky v rámci výdavkov rezortu však musia podľa neho zostať otvorené. "Minimálne pri sociálnych dávkach. Lebo dnes hovoriť o tom, koľko ľudí bude na ne skutočne odkázaných, je nemožné. Ľuďom sa aj vďaka príjmom, alebo priznaným dôchodkom môže automaticky znížiť potreba sociálnych dávok. Práve preto je tu vždy flexibilita a dohoda s MF SR na istom rozsahu, ktorý sa operatívne vie doplniť podľa reálnych potrieb v príslušnom kalendárnom roku. V priebehu septembra sa k návrhu rozpočtu ešte určite vrátime," priblížil minister práce.
V budúcom roku má rezort práce podľa návrhu rozpočtu hospodáriť so sumou 2,24 miliardy eur, čo oproti schválenému rozpočtu na tento rok predstavuje nárast o 6,01 %, teda o 127 miliónov eur.
V rámci výdavkov na sociálnu inklúziu sa budú financovať všetky uplatňované dávky, príspevky v hmotnej núdzi a dotačné programy pre deti z nízkopríjmových skupín, dávky na podporu rodiny, peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, vianočný príspevok dôchodcom, či výdavky na podporu sociálnych služieb.
V budúcom roku má ísť na sociálnu inklúziu z rozpočtu celkovo 1,82 miliardy eur, čo oproti schválenému rozpočtu na tento rok predstavuje pokles o 0,77 %. "Na program pomoci v hmotnej núdzi sa v roku 2015 rozpočtuje 298 miliónov eur, čo oproti schválenému rozpočtu pre rok 2014 predstavuje pokles o 0,88 %," píše sa v návrhu rozpočtu. Len na samotné dávky v hmotnej núdzi by malo ísť 271 miliónov eur. "To predstavuje medziročné zníženie oproti roku 2014 o 1,51 milióna eur. Dôvodom je vývoj v počte poberateľov," uvádza sa v návrhu rozpočtu.
Ako ďalej vyplýva z návrhu rozpočtu, na podporu rodiny sú vyčlenené výdavky v objeme 741 miliónov eur. Z toho na prídavok na dieťa má v budúcom roku ísť 326 miliónov eur, čo je medziročne viac o 5,17 milióna eur. "Dôvodom je nárast predpokladaného počtu nezaopatrených detí v roku 2015," píše sa v návrhu rozpočtu. Na rodičovský príspevok sa rozpočtujú zdroje v objeme 358 miliónov eur, poistné platené štátom má dosiahnuť 251 miliónov eur a peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného poistenia sú pre budúci rok rozpočtované vo výške 247 miliónov eur.
