Ministerstvo dopravy chce viac peňazí z rozpočtu na cesty a rozvoj bývania
Pokles výdavkov v rezorte dopravy odôvodňuje jeho hovorca aj tým, že sa končí jedno programové obdobie eurofondov a začína sa nové.
MDVRR
Bratislava 21. augusta (TASR) – Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja (MDVRR) SR nie je úplne spokojné s objemom prostriedkov, ktorý mu na budúci rok navrhuje rezort financií. V roku 2015 by malo podľa predloženého návrhu štátneho rozpočtu hospodáriť so sumou 2,06 miliardy eur. Oproti tomuto roku by tak dostalo o 8,81 % menej, čím by prišlo o 199 miliónov eur.
"Z pohľadu ministerstva dopravy je problematickou oblasťou predovšetkým cestná infraštruktúra – oprava, údržba a výstavba ciest I. triedy, kde opätovne naše potreby prevyšujú možnosti rozpočtu," uviedol pre TASR hovorca rezortu Martin Kóňa. Ako dodal, napriek tomu, že ministerstvo prioritne využíva európske zdroje, existujú projekty, ktoré z nich financované byť nemôžu.
V rámci cestnej a železničnej infraštruktúry spolu s vlastnými zdrojmi Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) má byť na investície a údržbu na rok 2015 k dispozícii 1,85 miliardy eur. V porovnaní so schváleným tohtoročným rozpočtom to znamená pokles o 294 miliónov eur, teda o 13,7 %.
"Ďalšou významnou oblasťou, kde plánujeme rokovať s rezortom financií, je rozvoj bývania," priblížil Kóňa. Návrh rozpočtu počíta s tým, že štát v budúcom roku podporí rozvoj bývania na Slovensku sumou 154,4 milióna eur. V roku 2014 bolo na tento účel zo štátneho rozpočtu vyčlenených 167,9 milióna eur.
Pokles výdavkov v rezorte dopravy odôvodňuje jeho hovorca aj tým, že sa končí jedno programové obdobie eurofondov a začína sa nové. "Podstatnú časť nášho rozpočtu tvoria zdroje Európskej únie, k tomu súvisiace spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu a prostriedky nad rámec finančnej medzery a neoprávnené výdavky, a práve v týchto výdavkoch dochádza k medziročným rozdielom," vysvetlil Kóňa.
"Z pohľadu ministerstva dopravy je problematickou oblasťou predovšetkým cestná infraštruktúra – oprava, údržba a výstavba ciest I. triedy, kde opätovne naše potreby prevyšujú možnosti rozpočtu," uviedol pre TASR hovorca rezortu Martin Kóňa. Ako dodal, napriek tomu, že ministerstvo prioritne využíva európske zdroje, existujú projekty, ktoré z nich financované byť nemôžu.
V rámci cestnej a železničnej infraštruktúry spolu s vlastnými zdrojmi Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) má byť na investície a údržbu na rok 2015 k dispozícii 1,85 miliardy eur. V porovnaní so schváleným tohtoročným rozpočtom to znamená pokles o 294 miliónov eur, teda o 13,7 %.
"Ďalšou významnou oblasťou, kde plánujeme rokovať s rezortom financií, je rozvoj bývania," priblížil Kóňa. Návrh rozpočtu počíta s tým, že štát v budúcom roku podporí rozvoj bývania na Slovensku sumou 154,4 milióna eur. V roku 2014 bolo na tento účel zo štátneho rozpočtu vyčlenených 167,9 milióna eur.
Pokles výdavkov v rezorte dopravy odôvodňuje jeho hovorca aj tým, že sa končí jedno programové obdobie eurofondov a začína sa nové. "Podstatnú časť nášho rozpočtu tvoria zdroje Európskej únie, k tomu súvisiace spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu a prostriedky nad rámec finančnej medzery a neoprávnené výdavky, a práve v týchto výdavkoch dochádza k medziročným rozdielom," vysvetlil Kóňa.
Enviro
Bratislava 22. augusta (TASR) – Minister životného prostredia Peter Žiga nie je spokojný s návrhom rozpočtu, ktorý mu na budúci rok nachystal jeho rezortný kolega, šéf rezortu financií Peter Kažimír (obaja Smer-SD).
„Ono to opticky možno vyzerá, že sme dostali viac ako po iné roky, ale keď pozriete na 'črevá' rozpočtu, tak sú ohrozené niektoré kompetenčné právomoci ministra,“ uviedol Žiga pre TASR.
Celkovo majú výdavky envirorezortu v roku 2015 narásť o 63,5 percenta na navrhovaných 652 miliónov eur. Tento skok však obstarávajú eurofondy. Samotné prostriedky pre ministerstvo majú poklesnúť o 14 miliónov eur - 35,4 percenta na navrhovaných 25,6 milióna eur.
Z tejto úspory až 11,6 milióna eur predstavujú konsolidačné opatrenia v rámci reformy ESO. Žiga nesúhlasí, aby reforma verejnej správy mohla mať takýto efekt. „Naberáme viac kompetencií, viac sa chráni životné prostredie, prijímajú sa nové zákony a nové smernice,“ vysvetlil.
Ohrozených je tak podľa ministra fungovanie viacerých rezortných organizácií, ktorým sa siaha na rozpočty a ľudí. Na rokovanie so šéfom rezortu financií chce ísť s tým, že k jednotlivým ministerstvám treba pristupovať individuálne.
„Nemôžeme paušálne povedať, že rezort skráti počet zamestnancov o 10, 15, 20 percent, tadiaľ cesta nevedie, pretože niektoré rezorty sú v stagnácii, neprijímajú nové zákony ani nové kompetencie z titulu, či už európskej alebo našej legislatívy a sú rezorty, ako náš, ktoré naopak rastú,“ povedal Žiga. Verí, že s ministrom financií napokon nájde zhodu tak, ako po minulé roky.
Škrty sa majú dotknúť aj Slovenského hydrometeorologického ústavu. Rozpočtové prostriedky príspevkovej organizácie sú v tomto roku 6,8 milióna eur. Budúcoročný rozpočet ráta s transferom 2,45 milióna eur.
Podľa generálneho riaditeľa SHMÚ Martina Benka je nespokojnosť ministra životného prostredia na mieste. „Dúfam, že uvedené hodnoty sú prvým, ale nie konečným návrhom,“ reagoval s tým, že navrhovaný rozpočet považuje za „výrazne nedostatočný“.
Benko uviedol, že ústav v prípade takéhoto skresania finančných prostriedkov nebude schopný poskytovať plnohodnotné a dôležité údaje, informácie a produkty nevyhnutné pre efektívne fungovanie rôznych prevenčných systémov včasného varovania. Podľa jeho slov je ohrozené fungovanie národného hospodárstva.
„Absencia týchto informácií spôsobí znefunkčnenie leteckej, lodnej, ale aj cestnej dopravy, distribúcie elektrickej energie, plynu a podobne,“ vysvetlil šéf SHMÚ, že budú nútení zastaviť všetky činnosti centra predpovedí a výstrah, prevádzku štátnej meteorologickej a hydrologickej siete a Národnú monitorovaciu sieť kvality ovzdušia.
„Ono to opticky možno vyzerá, že sme dostali viac ako po iné roky, ale keď pozriete na 'črevá' rozpočtu, tak sú ohrozené niektoré kompetenčné právomoci ministra,“ uviedol Žiga pre TASR.
Celkovo majú výdavky envirorezortu v roku 2015 narásť o 63,5 percenta na navrhovaných 652 miliónov eur. Tento skok však obstarávajú eurofondy. Samotné prostriedky pre ministerstvo majú poklesnúť o 14 miliónov eur - 35,4 percenta na navrhovaných 25,6 milióna eur.
Z tejto úspory až 11,6 milióna eur predstavujú konsolidačné opatrenia v rámci reformy ESO. Žiga nesúhlasí, aby reforma verejnej správy mohla mať takýto efekt. „Naberáme viac kompetencií, viac sa chráni životné prostredie, prijímajú sa nové zákony a nové smernice,“ vysvetlil.
Ohrozených je tak podľa ministra fungovanie viacerých rezortných organizácií, ktorým sa siaha na rozpočty a ľudí. Na rokovanie so šéfom rezortu financií chce ísť s tým, že k jednotlivým ministerstvám treba pristupovať individuálne.
„Nemôžeme paušálne povedať, že rezort skráti počet zamestnancov o 10, 15, 20 percent, tadiaľ cesta nevedie, pretože niektoré rezorty sú v stagnácii, neprijímajú nové zákony ani nové kompetencie z titulu, či už európskej alebo našej legislatívy a sú rezorty, ako náš, ktoré naopak rastú,“ povedal Žiga. Verí, že s ministrom financií napokon nájde zhodu tak, ako po minulé roky.
Škrty sa majú dotknúť aj Slovenského hydrometeorologického ústavu. Rozpočtové prostriedky príspevkovej organizácie sú v tomto roku 6,8 milióna eur. Budúcoročný rozpočet ráta s transferom 2,45 milióna eur.
Podľa generálneho riaditeľa SHMÚ Martina Benka je nespokojnosť ministra životného prostredia na mieste. „Dúfam, že uvedené hodnoty sú prvým, ale nie konečným návrhom,“ reagoval s tým, že navrhovaný rozpočet považuje za „výrazne nedostatočný“.
Benko uviedol, že ústav v prípade takéhoto skresania finančných prostriedkov nebude schopný poskytovať plnohodnotné a dôležité údaje, informácie a produkty nevyhnutné pre efektívne fungovanie rôznych prevenčných systémov včasného varovania. Podľa jeho slov je ohrozené fungovanie národného hospodárstva.
„Absencia týchto informácií spôsobí znefunkčnenie leteckej, lodnej, ale aj cestnej dopravy, distribúcie elektrickej energie, plynu a podobne,“ vysvetlil šéf SHMÚ, že budú nútení zastaviť všetky činnosti centra predpovedí a výstrah, prevádzku štátnej meteorologickej a hydrologickej siete a Národnú monitorovaciu sieť kvality ovzdušia.
MV SR
Bratislava 25. augusta (TASR) - Na budúci rok Ministerstvo financií SR navrhuje v rámci štátneho rozpočtu pre rozpočtovú kapitolu Ministerstvo vnútra SR výdavky v sume 2,055 miliardy eur, čo je po zohľadnení vplyvov na úrovni roku 2014.
Konštatoval to Tlačový odbor Kancelárie ministra vnútra v reakcii na návrh štátneho rozpočtu 2015, ktorý v piatok (15. 8.) predstavil rezort financií. V budúcom roku poklesnú v porovnaní s rokom 2014 o 85,1 milióna eur výdavky na voľby a osobitný účet sociálneho zabezpečenia v súvislosti so zlepšením hospodárenia. Nárast výdavkov vo výške 89,7 milióna eur zasa súvisí s rozpočtovaním výdavkov na spolufinancovanie projektov EÚ na 3. programové obdobie. V celkových výdavkoch 2,077 miliardy eur rezort financií zahrnul mimorozpočtové výdavky vo výške 22 milióna eur, ktoré Ministerstvo vnútra SR predpokladá získať z poistného plnenia.
Výdavky kapitoly MV SR na budúci rok pôjdu predovšetkým na program Efektívna a spoľahlivá štátna správa vo výške 986,9 milióna eur (v porovnaní s rokom 2014 pokles o 88,8 milióna eur) a program Výchova a vzdelávanie mládeže vo výške 979,5 milióna eur (v porovnaní s rokom 2014 nárast o 37,9 milióna eur), konštatuje Tlačový odbor Kancelárie ministra vnútra.
Konštatoval to Tlačový odbor Kancelárie ministra vnútra v reakcii na návrh štátneho rozpočtu 2015, ktorý v piatok (15. 8.) predstavil rezort financií. V budúcom roku poklesnú v porovnaní s rokom 2014 o 85,1 milióna eur výdavky na voľby a osobitný účet sociálneho zabezpečenia v súvislosti so zlepšením hospodárenia. Nárast výdavkov vo výške 89,7 milióna eur zasa súvisí s rozpočtovaním výdavkov na spolufinancovanie projektov EÚ na 3. programové obdobie. V celkových výdavkoch 2,077 miliardy eur rezort financií zahrnul mimorozpočtové výdavky vo výške 22 milióna eur, ktoré Ministerstvo vnútra SR predpokladá získať z poistného plnenia.
Výdavky kapitoly MV SR na budúci rok pôjdu predovšetkým na program Efektívna a spoľahlivá štátna správa vo výške 986,9 milióna eur (v porovnaní s rokom 2014 pokles o 88,8 milióna eur) a program Výchova a vzdelávanie mládeže vo výške 979,5 milióna eur (v porovnaní s rokom 2014 nárast o 37,9 milióna eur), konštatuje Tlačový odbor Kancelárie ministra vnútra.
