Poľský veľvyslanec: Vznik V4 sa niesol v znamení spolupráce a očakávania, že spolu všetko zvládneme lepšie
PREHRAŤ

Poľský veľvyslanec: Vznik V4 sa niesol v znamení spolupráce a očakávania, že spolu všetko zvládneme lepšie

Hosťom Pavla Demeša v relácii CD Club bol veľvyslanec Poľskej republiky na Slovensku Krzysztof Strzałka.

 

Stredoeurópska identita, vstup do euro-atlantických štruktúr, bezpečnostné otázky, záujem o hospodársku spoluprácu a spoločné skúsenosti po páde komunizmu – boli podľa veľvyslanca Poľskej republiky Krzysztofa Strzałku najvýznamnejšími dôvodmi na vznik vyšehradskej spolupráce 15. februára 1991.

- pozrite si CD Club (natočený 12. februára 2021), v ktorom Pavol Demeš diskutuje s poľským veľvyslancom Krzysztofom Strzałkom o histórii, súčasnosti aj budocnosti Vyšehradskej štvorky.

__________________________________________________________________________________________________________________________

- prečítajte si aj dokumentačný materiál k 30. výročiu vzniku V4, ktorý pripravil P. Demeš v spolupráci s Gabrielou Filovou a Petrom Hatiarom z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR:

Pred tridsiatimi rokmi - 15. februára 1991 bolo v kráľovskom paláci v starobylom maďarskom mestečku na Dunaji Vyšehrad (maď. Visegrád) založené spoločenstvo troch stredoeurópskych štátov – Vyšehradská skupina (tzv. Vyšehradský trojuholník).

Po rozdelení Česko-Slovenska v januári 1993 sa z neho vytvorila dnešná Vyšehradská štvorka (V4), zložená z Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska. Za posledných 30 rokov zanechala V4 v Európe svoju stopu ako jedna z významných regionálnych skupín na európskom kontinente.

Za zmienku stoja dve oblasti, v ktorých vyšehradská spolupráca znamenala pre náš región zmenu. Výrazne napomohla dosiahnuť spoločný cieľ po páde komunizmu - návrat krajín V4 „späť do Európy“ a zároveň významne prispela ku kultivácii našich regionálnych a susedských vzťahov, vrátane významnej ekonomickej spolupráci.

Veľkú zásluhu treba pripísať Medzinárodnému vyšehradskému fondu, ktorý vznikol v Bratislave pred 20 rokmi na návrh Slovenskej republiky. Zostáva jedným z najúspešnejších zdieľaných projektov, pričom na tisíce projektov a štipendií vyčlenil už takmer 100 miliónov eur.

15. februára 1991 - Vo Vyšehrade (Maďarsko) podpísali: prezident ČSFR Václav Havel, prezident Maďarska József Antal a prezident Poľska Lech Walesa Deklaráciu o spolupráci. V Budapešti ráno sa začala schôdzka najvyšších predstaviteľov ČSFR, Maďarska a Poľska. Delegácie zúčastnených krajín, reprezentované prezidentmi, predsedami vlád a ministrami zahraničných vecí sa v budove parlamentu zúčastnili na plenárnom rokovaní. ČSFR na rokovaní zastupoval Václav Havel, Marián Čalfa a Jiří Dientsbier. Na poludnie na hrade Višegrád sa konal slávnostný podpis dokumentov. Na archívnej snímke záber z rokovania. Vľavo: československá delegácia, vpravo delegácia poľská.
Foto: TASR - Pavel Neubauer
 



Podpis Deklarácie o spolupráci 15. februára 1991 vo Vyšehrade v Maďarsku. Na archívnej snímke záverečný prípitok po podpísaní slávnostného vyhlásenia 15. februára 1991. Zľava prezident ČSFR Václav Havel, maďarský prezident Árpád Göncz, československý premiér Marián Čalfa, predseda maďarskej vlády József Antall a poľský prezident Lech Walesa.
Foto: TASR - Pavel Neubauer
 



Kontext vzniku Vyšehradskej skupiny


Vytvorenie Vyšehradskej skupiny bolo motivované solidaritou a ochotou spolupráce pri integrácii do euroatlantických štruktúr ako aj zefektívnení vzájomných kontaktov pri spoločensko-politickej a ekonomickej transformácii.

V tomto duchu prezidenti Poľska Lech Wałęsa a Česko-Slovenska Václav Havel a predseda vlády Maďarska József Antall podpísali pred troma dekádami spoločnú deklaráciu stanovujúcu ciele a podmienky vzájomnej spolupráce. Miesto podpisu nebolo zvolené náhodne a má historickú konotáciu. Už v roku 1335 panovníci Česka, Maďarska a Poľska vytvorili vo Vyšehrade prvú diplomatickú a ekonomickú alianciu. Od roku 2004, kedy sa všetky krajiny V4 stali členmi Európskej únie, sa vyšehradská skupina stala fórom na výmenu skúseností a rozvíjanie spoločných pozícií v otázkach dôležitých pre budúcnosť regiónu a EÚ.


Míľniky vo vývoji V4


Postkomunistické krajiny V4 zdieľali množstvo podobných výziev. Už v roku 1992 stála vyšehradská skupina za ratifikáciou Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode. Neskôr vyšehradskí partneri zohrali rozhodujúcu úlohu pri návrate Slovenskej republiky na cestu integrácie do NATO a EÚ po tom, čo bola v 90. rokoch vylúčená z procesu rozširovania NATO kvôli vnútropolitickým problémom.

Česko, Maďarsko a Poľsko vstúpili do NAT0 v roku 1999, Slovensko až v roku 2004, kedy boli do EÚ prijaté všetky krajiny V4. Dnes, plne integrované do európskeho hospodárstva a globálnych štruktúr, tvoria krajiny V4 zhruba desatinu ekonomiky EÚ. Súčasné výzvy vyplývajúce z hospodárskeho poklesu spôsobeného Covid-19, štvrtej priemyselnej revolúcie a technologickej transformácie si opäť vyžadujú koordinovaný prístup a majú potenciál ešte viac spojiť naše ekonomiky.

V hlavnom meste Českej republiky v Prahe sa v dňoch 11. a 12. januára 1994 uskutočnil summit najvyšších predstaviteľov krajín Višegrádskej štvorky s americkým prezidentom B. Clintonom za účasti premiérov vlád a ministrov zahraničných vecí. Na snímke B. Clinton prijíma slovenskú delegáciu v rezidencii veľvyslanca USA v Prahe, zľava: S. Kozlík, J. Tóth, J. Prokeš, J. Moravčík, V. Mečiar, tlmočník a Michal Kováč.
Foto: TASR - Vladimír Benko
 



Prezident SR Michal Kováč prijal 5. septembra 1994 ministrov obrany krajín Višegrádskej štvorky. Na sn. M. Kováč (vpravo) rokuje s ministrom obrany Poľskej republiky Piotrom Kolodziejczykom (vľavo).
Foto: Vladimír Benko/TASR
 



Ostatných 15 rokov členstva krajín V4 v EÚ vykazuje spolupráca V4 rôznu intenzitu. Efektívna koordinácia sprevádzajúca pristúpenie krajín do Schengenského priestoru ostala v prípade príležitosti spoločnej prípravy na členstvo v európskej menovej únii nevyužitá.

Spolupráca V4 získala na dynamike v dôsledku pokračujúcich energetických kríz, ktoré Európa a hlavne krajiny strednej a východnej Európy pocítili po zmene vzťahov medzi Ruskom a Ukrajinou. V rokoch 2015/16 sa V4 zviditeľnila v súvislosti s migračnou krízou a odmietnutím povinných kvót na prerozdelenie utečencov.

Na archívnej snímke z 8. decembra 2004 zľava maďarský premiér Ferenc Gyurcsány, poľský premiér Marek Belka, slovenský premiér Mikuláš Dzurinda a premier ČR Stanislav Gross pózujú na spoločnej fotografii na stretnutí premiérov z členských krajín Vyšehradskej štvorky (V4) v poľskej Varšave.
Foto: TASR - Henrich Mišovič
 



Zo stretnutia premiérov krajín V4 v Bratislave 16. júna 2011. Na snímke sprava v popredí premiérka SR Iveta Radičová a predseda vlády Maďarskej republiky Viktor Orbán, vľavo primátor Bratislavy Milan Ftáčnik, vpravo minister zahraničných vecí Českej republiky Karel Schwarzenberg a štvrtý zľava predseda vlády Poľskej republiky Donald Tusk v reprezentačných priestoroch Primaciálneho paláca pred tlačovou konferenciou.
Foto: TASR - Pavel Neubauer
 



Predseda vlády SR Robert Fico sa v poľskej Krynici 6. septembra 2016 stretol s premiérmi krajín Vyšehradskej štvorky V4 a predsedom vlády Ukrajiny Volodymyrom Hrojsmanom. Na snímke zľava premiér SR Robert Fico, premiér Ukrajiny Volodymyr Hrojsman, premiérka Poľska Beata Szydlová, premiér Maďarska Viktor Orbán a premiér Česka Bohuslav Sobotka.
Foto: TASR – František Iván
 



V poslednom období, paradoxne 30 rokov po prijatí Vyšehradskej deklarácie, v ktorej sa explicitne spomína ako cieľ vybudovanie moderného právneho štátu, vplýva negatívne na súčasný imidž V4 práve prebiehajúce konanie podľa článku 7 Zmluvy o EÚ na ochranu princípov právneho štátu voči našim dvom susedom – Maďarsku a Poľsku.

Prepojenie záujmov dokáže na úrovni V4 vygenerovať úspešné projekty v konkrétnych sektorových oblastiach – napr. zriadenie centra Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre tuberkulózu vo Vyšných Hágoch s pôsobnosťou pre celú strednú Európu; príprava projektu vysokorýchlostnej železničnej siete, ktorá bude spájať hlavné mestá krajín V4; spoločná Bojová skupina EÚ (EU BG) krajín V4 v pravidelných cykloch uvádzaná do pohotovosti; v pôdohospodárstve – spoločný postup v boji proti nekalým obchodným praktikám v potravinovom dodávateľskom reťazci, dvojitej kvalite potravín, na podporu biohospodárstva. Dobre uchopiteľný spoločný menovateľ predstavuje aj politika rozširovania smerom k západnému Balkánu.

Na snímke horný rad zľava macedónsky premiér Zoran Zaev, premiérka Srbska Ana Brnabičová, premiér Bosny a Hercegoviny Denis Zvizdič, albánsky premiér Edi Rama, premiér Čiernej hory Duško Markovič a kosovský Chargé d’Affaires Arber Vllahiu. Dolný rad zľava: predseda vlády SR Peter Pellegrini, poľský premiér Mateusz Morawiecky, český premiér Andrej Babiš a maďarský premiér Viktor Orbán počas stretnutia premiérov krajín Vyšehradskej štvorky (V4) a západného Balkánu v Prahe 12. septembra 2019.
Foto: TASR - Michal Svítok
 




Samity na najvyššej úrovni


Okrem mnohých pracovných stretnutí na ministerskej úrovni sa pravidelne uskutočňujú aj schôdzky na najvyššej štátnej úrovni.

Medzi ne patria samity k výročiam V4 počas ktorých boli podpísané deklarácie: Vyšehradská deklarácia v r. 1991 (prezidenti); Kroměřížska deklarácia v r. 2004 po vstupe krajín V4 do EÚ (predsedovia vlád); Bratislavská deklarácia v r. 2011 pri príležitosti 20. výročia V4 (predsedovia vlád).

Ostatná vrcholná schôdzka hláv štátov V4 (János Áder, Zuzana Čaputová, Andrzej Duda, Miloš Zeman) sa konala tento týždeň na pozvanie prezidenta Poľska Andrzeja Dudu v prezidentskej rezidencii na Helskom polostrove v dňoch 9. a 10. februára 2021. Stretnutie vytvorilo priestor na zhodnotenie míľnikov a evolúcie Vyšehradskej skupiny za posledné tri desaťročia a pomenovanie kľúčových oblastí spolupráce do budúcna. K jeho hlavným témam patrili opatrenia na potláčanie dôsledkov pandémie, obnova ekonomík v post-Covid období a energetická bezpečnosť v kontexte ochrany klímy.

Na snímke zľava slovenská prezidentka Zuzana Čaputová, poľský prezident Andrzej Duda, maďarský prezident János Áder a český prezident Miloš Zeman počas stretnutia v rámci summitu prezidentov krajín Vyšehradskej štvorky (V4) vo Varšave 9. februára 2021.
Foto: TASR/AP
 



Jubilejný samit šéfov vlád krajín Vyšehradskej skupiny pri príležitosti 30. výročia spolupráce sa uskutoční budúci týždeň 17. februára 2021 v Krakove na pozvanie poľského predsedníctva. Plenárna schôdza a pracovný obed venovaný európskym otázkam prebehne za prítomnosti predsedu Európskej rady Charlesa Michela. Osobitný panel bude venovaný agende digitálnej spolupráce. Plánovanými výstupmi stretnutia majú byť spoločná deklarácia a vyhlásenie venované digitálnej spolupráci.


Kľúčová úloha Medzinárodného vyšehradského fondu


MVF je jedinou inštitucionalizovanou formou vzájomnej spolupráce krajín V4. Za dobu svojej existencie spracoval viac ako 6 000 grantových projektov a 4500 semestrov štipendií v celkovej hodnote presahujúcej 96 miliónov EUR.

Primárnym poslaním Fondu je prostredníctvom projektov a grantov stimulovať spoluprácu medzi občanmi, mimovládnymi organizáciami, verejnými a vzdelávacími inštitúciami a neziskovými organizáciami vo vyšehradskom regióne, ale aj mimo neho. Šíri demokratické hodnoty a podporuje občiansku spoločnosť nielen vo Vyšehrade, ale aj externe v krajinách Východného partnerstva a západného Balkánu.

V rámci spolupráce s krajinami západného Balkánu fond od roku 2008 podporil 60 projektov v regióne a udelil štipendiá 177 študentom, ktorí mohli študovať v krajinách V4. Celková suma podpory tak dosiahla 2 948 973 €. Západobalkánsky fond (Western Balkans Fund) za tri roky svojej existencie – odvodenej podľa vzoru MVF – implementoval 68 projektov zameraných na podporu občianskej spoločnosti. Ide o jedinú organizáciu „vo vlastníctve“ západobalkánskych krajín, ktoré sú jej zriaďovateľmi a ktorú MVF podporuje prostredníctvom technickej pomoci. Vznikol na základe dohody podpísanej ministrami zahraničných vecí šiestich krajín regiónu v novembri 2015 a fungovať začal od 1. októbra 2017.

V regióne Východného partnerstva má MVF aktuálne 34 aktívnych projektov v hodnote 1,1 mil. EUR a ďalšie projekty v hodnote 250 000 EUR investovaných z tzv. Fondu Solidarity V4 pre Východné partnerstvo. Doposiaľ bolo implementovaných 16,2 mil. EUR v rámci tzv. projektov V4+ alebo podpory mobility študentov.


Spolupráca V4 v čase pandémie


Krajiny V4 si mimoriadne pomáhali počas prvej vlny pandémie Covid-19 s repatriáciami občanov. Za uplynulý rok operatívne riešia meniaci sa režim na svojich hraniciach a otázky pendlerov. V4 sa zapojila do iniciatívy Coronavirus Global Response vyhlásenej Európskou komisiou spoločným príspevkom vo výške 3 milióny eur.

Slovenská republika sa tak zaviazala prispieť sumou 750 000 eur. V oblasti vonkajších vzťahov sa V4 aktívne solidarizovala s krajinami Východného partnerstva. V rámci programu mimoriadnej finančnej podpory „V4 East Solidarity Programme“, schváleného počas českého predsedníctva (apríl 2020) v objeme 250 tisíc eur smeruje do týchto krajín pomoc určená na tlmenie dopadov pandémie vo forme praktického posilnenia zdravotnej, sociálnej a hospodárskej odolnosti zraniteľných skupín občanov.

Predsedovia krajín Vyšehradskej skupiny na samite v Lubline (11. septembra 2020) udelili mandát poľskému predsedníctvu na sprevádzkovanie spoločného virtuálneho Centra V4 pre COVID-19. Nová online platforma pre operatívnu výmenu informácií tak dopĺňa kontakty v rámci EÚ, WHO a ďalších medzinárodných štruktúr.

Na snímke premiéri krajín V4, zľava Igor Matovič (Slovensko), Mateusz Morawiecki (Poľsko), Viktor Orbán (Maďarsko) a Andrej Babiš (Česko) počas tlačovej konferencie po stretnutí v poľskom meste Lublin 11. septembra 2020.
Foto: TASR - Jaroslav Novák
 




Prežije V4 do budúcna?


Vyšehradská spolupráca prešla za obdobie svojej existencie hviezdnymi i menej úspešnými obdobiami, niekedy bola i utlmená. V4 ostáva otvorenou koalíciou so záujmom spolupracovať vo vybraných oblastiach. Drží sa modelu slabej inštitucionalizácie a neformálnych štruktúr. Táto základná charakteristika vo veľkej miere vysvetľuje situáciu, prečo štyri krajiny dokážu aj po 30 rokoch pokračovať v spolupráci. Niet dôvodu pochybovať, že ako regionálny formát má i naďalej zmysel a perspektívu.

Ak sa v rámci V4 krajiny názorovo rozchádzajú, nejedná sa o nové zistenie. Odlišné pozície neboli v minulosti, a nie sú ani v súčasnosti zriedkavé, ani v otázkach strategického záujmu. To, že aj Slovensko má vo V4 vlastný názor, ktorý na príslušných fórach náležite prezentuje, nie je žiadna zrada V4.

Aj preto slovenská diplomacia presadzuje na európskej pôde principiálny a pragmatický prístup k spolupráci s V4. To znamená: spolupracujme a znásobujme svoju silu tam, kde sa dokážeme zhodnúť. Súčasne ideme vlastnou cestou a v súlade s našimi princípmi tam, kde sa so susedmi názorovo rozchádzame.


Ako si V4 pripomenie 30. výročie?


Prezidenti a premiéri krajín V4 uskutočnia v predsedníckej krajine – Poľsku slávnostné samity. Spomínaný prezidentský sa už uskutočnil na Helskom poloostrove, premiérsky sa uskutoční budúci týždeň v Krakove.

V súvislosti s výročím Vyšehradskej skupiny bola pripravená výstava o 30-ročnej spolupráci medzi krajinami V4, ktorej realizátorom a partnerom je Medzinárodný vyšehradský fond. Bohužiaľ pandémia limituje spoločensko-kultúrne podujatia.

Výstava inšpirovala aj vznik videospotu, ktorý bude šírený prostredníctvom sociálny sietí. V rámci ďalších spomienkových iniciatív stojí za povšimnutie jubilejná publikácia o V4, ktorú pripravuje Stredoeurópsky inštitút v Lubline v spolupráci s ďalšími analytickými centrami (jej zverejnenie je plánované v prvom štvrťroku 2021) a výročná známka, ktorú vydajú 15. februára národné poštové služby V4.

Stiahnite si našu aplikáciu a sledujte TASR.TV vo svojom tablete alebo telefóne

TASR TV Android Android TASR TV iOS iPhone/iPad