V. PÁLENÍK: Prioritne by mali mať prácu naši nezamestnaní, a nie cudzinci
PREHRAŤ

V. PÁLENÍK: Prioritne by mali mať prácu naši nezamestnaní, a nie cudzinci

Dôležité je obmedziť aj prekérne zamestnávanie, v niektorých prípadoch dokonca až otrocká práca. Deje sa to našim ľuďom v zahraničí, no mali by sme sa starať, aby sa to nedialo aj u nás, konštatoval.

Bratislava 4. mája (TASR) - Na Slovensku pracuje takmer 40.000 cudzincov a zároveň je viac ako štvrť milióna Slovákov bez práce. Pokiaľ by sa mal v Zákonníku práce zakotviť zákaz sociálneho dumpingu, cieľom by malo byť, aby k nám v nadmernom množstve neprichádzali zahraniční zamestnanci. V diskusnej relácii na TABLET.TV to povedal ekonóm Slovenskej akadémie vied Viliam Páleník.

„Nie je dobrou vizitkou, ak máme státisíce nezamestnaných a pre zahraničných investorov, ktorých sme podporili z našich daní, pracujú ľudia zo zahraničia. Mali by sme prioritne zamestnávať našich nezamestnaných. Dôležité je obmedziť aj negatívne javy, ako je prekérne zamestnávanie, v niektorých prípadoch dokonca až otrocká práca. Deje sa to našim ľuďom v zahraničí, no mali by sme sa starať, aby sa to nedialo aj u nás,“ konštatoval Páleník.

Minimálna mzda by sa mala ďalej zvyšovať, do roku 2018 až na úroveň 500 eur. Podľa Páleníka je štátna a verejná správa najväčší zamestnávateľ v SR, preto musí ukázať, že dokáže zvyšovať mzdy a byť príkladom aj pre súkromný sektor. „Vláda však už niekoľko rokov nedokáže prispôsobovať platové tabuľky minimálnej mzde. Najnižší tabuľkový plat nesmie byť nižší ako minimálna mzda. V školstve a zdravotníctve nie sú len učitelia a lekári, ale aj pomocný personál. Štát nekladie dostatočný dôraz na tých najmenej zarábajúcich pracovníkov verejnej správy,“ vysvetlil Páleník.

Priestor na rast platov na Slovensku je aj preto, že má najnižší podiel miezd na hrubom domácom produkte (HDP) z krajín OECD, 38 %. Páleník tvrdí, že slovenská ekonomika je veľmi investične zameraná. „Veľká časť vyprodukovanej hodnoty sa používa na splácanie investícií, na amortizáciu, a to ide na úkor miezd. Problémom je aj to, že celkové príjmy domácností v porovnaní s rastom HDP stagnujú alebo klesajú. SR je v tomto smere na tom najhoršie v rámci EÚ. Permanentne je tam rozdiel minimálne jedného percenta z HDP ročne v neprospech domácností, a to je veľmi nepriaznivý trend,“ dodal Páleník.

Viac čítajte tu.