Spoločnosť sa radikalizuje - je za tým korupcia politikov a úradníkov?
PREHRAŤ

Spoločnosť sa radikalizuje - je za tým korupcia politikov a úradníkov?

Sledujte FAKTY A ARGUMENTY s Jurajom Hrabkom a jeho hosťami!

Bratislava 8. februára 2017 (TABLET.TV)

      Slováci sa stali tolerantnejšími k radikálnym názorom, stúpa tiež počet ľudí, ktorí nemajú problém s ich verejnou prezentáciou. Podľa výskumu spokojnosti s fungovaním demokracie na Slovensku, len 29% opýtaných uviedlo, že je spokojných, až 68% vyslovilo nespokojnosť. Kleslo aj presvedčenie voličov v porovnaní s rokom 2010, že voľbami môžu niečo zmeniť.
      Verejnosť má naďalej kritický pohľad na korupčnosť politikov a štátnych úradníkov. Kým v roku 2008 odpovedalo 55,8 percenta respondentov, že do korupcie sú zapletení mnohí alebo všetci politici, v roku 2016 si to myslelo už 58,7 percenta ľudí.
      Slovenská verejnosť v porovnaní s minulosťou viac toleruje ľudí s radikálnymi názormi, ktorí chcú revolúciou zvrhnúť vládu. Kým v roku 2008 by len 38,2 percenta respondentov takýmto ľuďom určite alebo skôr povolilo verejné zhromaždenie, v roku 2016 by to povolilo už 60,8 percenta respondentov. Podobne, vydávanie kníh radikálov by v roku 2008 skôr alebo určite dovolilo 40,7 percenta ľudí, no v roku 2016 už 61,2 percenta respondentov.
      Z hľadiska politických postojov súvisí tolerancia ľudí s radikálnymi názormi najsilnejšie s presvedčením, že do korupcie je zapojených veľa politikov na Slovensku. Celkovo 49,5 percenta respondentov, podľa ktorých sú takmer všetci politici zapletení do korupcie, by určite dovolilo radikálom usporadúvať verejné zhromaždenia. Toto spojenie v roku 2008 na Slovensku neexistovalo.

Miloslav BAHNA
sociológ
„To notoricky známe číslo, že 23 percent prvovoličov volilo ĽS Naše Slovensko, sú ľudia,  ktorí majú 18-22 rokov; sú to ľudia, ktorí zažili počas svojho politického vnímavého života ako súčasného premiéra iba Roberta Fica - aj s tou trinásťmesačnou pauzou Radičovej vlády. Títo ľudia a tieto strany sú do veľkej miery vlastne produktmi opotrebovanosti politickej a vládnej garnitúry. A táto opotrebovanosť vygenerovala pocit, že je potrebná radikálna zmena. Najväčšou protizbraňou by podľa mňa bola nejaká silná personálna rekonštrukcia vládnych strán, kde by sa do čela postavili ľudia, nespájaní s bývalými kauzami.

Pavol BABOŠ
politológ
„Približne tretina hlasov pre nové nesystémové strany typu ĽS Naše Slovensko a SME RODINA - Boris Kollár prišla od nevoličov, teda ľudí, ktorí v roku 2012 nevolili. Voliči klasických strán boli už unavení z tej politickej debaty, mali pocit, že voľby o ničom nerozhodujú, iba o tom, kto bude koaličným partnerom Smeru. Zatiaľ istá časť spoločnosti bola mobilizovaná témou utečencov, ale aj tým, že ak sa zúži debata iba na to, kto kradne viac a kto menej, idú bokom ideologické spory, odbornosť kandidátov a hrá sa iba o to, kto vie lepšie zdokumentovať, že nie je skorumpovaný. V tejto situácii boli jasne vo výhode nové strany, ktoré prichádzali s akýmsi nepopísaným listom a bez káuz.“

KĽÚČOVÉ OTÁZKY DISKUSIE:
==> 
Aké sú hlavné zistenia výskumu CSES a ISSP Slovensko 2016?
==> Do akej miery tieto zistenia vyplývajú z veku, sídla, vzdelania a voličskej orientácie oslovených respondentov?
==> Podľa výskumu spokojnosti s fungovaním demokracie na Slovensku, len 29 % opýtaných uviedlo, že je spokojných, až 68 % vyslovilo nespokojnosť. Kleslo aj presvedčenie voličov v porovnaní s rokom 2010, že voľbami môžu niečo zmeniť. Navyše v oboch prípadoch ide o zhoršujúci sa trend – čím si ho vysvetľujete?
==> Aký dopad na kvalitu liberálnej demokracie môžu mať tieto trendy?
==> Podľa iných prieskumov značná časť spoločnosti je ochotná akceptovať aj nedemokratický politický systém - "Zhruba každý štvrtý občan Slovenska vidí alternatívu súčasného stavu demokracie už aj v zrušení parlamentného systému a nastolení diktatúry. K socialistickému zriadeniu spred roka 1989 by sa vrátilo až 28 percent ľudí, a až 35 percent pripúšťa vystúpenie Slovenska z Európskej únie," povedal o prieskume Focusu riaditeľ Ineko Peter Goliáš. Ako sa dá týmto trendom predchádzať?
==> Považujete takéto trendy za reálne ohrozenie politického systému?
==> Závisí postoj ku korupcii a radikálnym názorom aj od toho, či ide o voliča koalície, opozície alebo nevoliča?
==> Ako vnímajú ľudia na Slovensku prepojenie korupcie a extrémizmu či radikalizácie?
==> Prejavuje sa korupčnosť politikov a štátnych úradníkov na postojoch k liberálnej demokracii?
==> Ktoré sociálne skupiny sa najviac radikalizujú?
==> Aké sú hlavné trendy v postoji ku korupcii v iných krajinách, najmä v susedných?
==> Do akej miery sa prejavuje postoj ku korupcii vo voličských preferenciách ľudí na Slovensku?

MODERÁTOR:
Juraj HRABKO

DRAMATURGIA, PODKLADY:
Róbert KOTIAN