Pred sto rokmi vyvrcholilo úsilie “otcov-zakladateľov” Československej republiky o vytvorenie ústavy demokratického štátu, ktorý vznikol na troskách rakúsko-uhorskej monarchie.

Trojdelenie moci, v tomto priestore úplne nové politické a občianske práva jednotlivcov a aj národnostných menšín, urobili z prvej československej ústavy nielen pilier demokratického zriadenia medzi dvoma svetovými vojnami, ale inšpirovali aj autorov samostatnej slovenskej ústavy v roku 1992.

O tomto prelomovom akte a dokumente sa zhovárame s ústavným právnikom, vedúcim Katedry ústavného práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského Mariánom Gibom.