CoFoE: Pomoc EÚ zvládnuť humanitárnu krízu je tu, čerpanie záleží na Slovensku
PREHRAŤ

CoFoE: Pomoc EÚ zvládnuť humanitárnu krízu je tu, čerpanie záleží na Slovensku

Pozrite si reláciu z cyklu Konferencia o budúcnosti Európy.

 

Bratislava 8. apríla (TASR) - Slovensko má pri zvládaní migračnej krízy, poskytovaní pomoci i integrácii ľudí hľadajúcich útočisko pred vojnou na Ukrajine možnosť čerpať výraznú finančnú i materiálnu pomoc Európskej únie (EÚ). V novej časti série CoFoE, ktorou sa TASR pripája k diskusnej platforme Konferencie o budúcnosti Európy, to zdôraznila slovenská poslankyňa Európskeho parlamentu (EP) Miriam Lexmann (KDH, EĽS). Spolu s ďalšími hosťami relácie, predsedom Košického samosprávneho kraja (KSK) Rastislavom Trnkom a ústredným riaditeľom kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michalom Kaliňákom diskutovala o možnostiach i využití pomoci EÚ regiónom, výrazne zasiahnutých utečeneckou krízou.
 
„V europarlamente sme veľmi promptne schválili opatrenie, aby bolo možné na účely pomoci využiť nielen aktuálne finančné programy, ale aj prostriedky, ktoré nevyčerpali členské krajiny z alokácií v predchádzajúcom programovom období,“ pripomenula Lexmann. Upozornila, že v prípade Slovenska je to napríklad sedem miliónov eur. "Slovensko tak má opäť možnosť minúť tento veľký balík peňazí, pričom ich môže použiť na akúkoľvek infraštruktúru, týkajúca sa pomoci utečencov – v zdravotníctve, školstve, sociálnej oblasti, doprave, ale aj pri nákladoch na ich ubytovanie a stravovanie, no takisto i na zabezpečenie nevyhnutnej administratívnej agendy,“ priblížila.
 
Aktívny prístup orgánov EÚ ocenil aj Rastislav Trnka, predseda Košického samosprávneho kraja (KSK), ktorý je spolu s Prešovským krajom vystavený najväčšiemu náporu na zvládnutie utečeneckých vĺn. "Musím povedať, ak by nebolo Európskeho parlamentu a Európskej komisie, humanitárnu situáciu by sme zvládali ťažko,“ priznal. Ocenil komunikáciu s komisiou i partnerskými regiónmi. "Aj vďaka ich pomoci sme mohli dostať do nášho kraja a na Ukrajinu tony humanitárnej pomoci,“ zvýraznil.
 
Veľvyslankyňa Mária Malová, zástupkyňa stále delegátky SR pri EÚ vo videopríhovore upozornila, že okrem opatrení pre flexibilnejšie čerpanie kohéznych fondov podniká Brusel aj kroky vedúce ku koordinácii pomoci. V oblasti zdravotníctva sa týka napríklad možnosti relokovať utečencov so zdravotnými indispozíciami do krajín, ktoré majú najlepšie podmienky pre konkrétnu zdravotnú starostlivosť. "EK zriadila mechanizmus, v rámci ktorých je disponibilných 10.000 voľných postelí pre pacientov z Ukrajiny, samotný transfer je financovaný z mechanizmu civilnej ochrany EÚ vo výške 75 percent,“ dodala Malová.
 
Ústredný riaditeľ Kancelárie združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Kaliňák mieni, že situácia na Ukrajine, nečlenského štátu EÚ, pomohla paradoxne uvedomiť si význam a hodnoty únijného spoločenstva. "Takisto však opätovne odhalila dlhodobo nefunkčný systém krízového riadenia štátu, ktorý museli počas pandémie Covid-19, ale i zvládaní súčasnej utečeneckej krízy suplovať samosprávy v spolupráci s dobrovoľníkmi,“ skonštatoval. Aktuálne udalosti preto vníma aj ako akúsi investičnú príležitosť napraviť a nastaviť systém, ktorý by pri mimoriadnych situáciách v budúcnosti zabránil problémom, spôsobeným nefunkčnými či absentujúcimi procesmi krízového manažmentu.
 
Diskutujúci sa v tejto súvislosti kriticky vyjadrili k celkovému prístupu štátu k zabezpečeniu flexibilnej a koordinovanej pomoci pri zvládaní humanitárnej krízy. Miriam Lexmann poukázala na pretrvávajúce záväzky štátu voči samosprávam a neziskovému sektoru, ktorí zobrali v prvej fáze pomoc na vlastné plecia. Chýba jej tiež efektívna komunikácia medzi štátom a samosprávami. "Som presvedčená, že je potrebné vytvoriť špeciálny úrad splnomocnenca pre koordináciu aktivít a pomoci, pretože súčasné medzisektorové riešenie nie je dostačujúce a potrebuje jedného koordinátora," upozornila. Zvládanie utečeneckej krízy zo strany samospráv podľa Lexmann preukazuje ich flexibilitu, volá preto v širších súvislostiach i po väčšej kompetenčnej autonómii samospráv, vrátane distribúcie eurofondov. „Poľsko ukazuje, že tento model funguje. Samosprávy najlepšie vedia, ako ich využiť, najlepšie poznajú svoje potreby,“ argumentuje europoslankyňa.
 
Predseda KSK Rastislav Trnka v tejto súvislosti pripomenul, že pred dvomi rokmi bol už takmer nastavený nový mechanizmus čerpania eurofondov, do praxe sa však nedostal. "Ak by sme ho dnes mali, tak by sa štát ani nemusel starať o utečeneckú krízu. O pomoc aj integráciu utečencov by sa v plnom rozsahu postarali samosprávy,“ skonštatoval šéf Košického kraja.
 
I Kaliňák je presvedčený o nevyhnutnosti zmeny pri využití eurofondov. "Bude zlé, ak prestaneme veriť Európskej únii len preto, že nevieme využiť jej možnosti,“ zdôraznil. Otázka však podľa neho znie , do akej miery dokáže štát počúvať oprávnené požiadavky od kompetentných z územia, ktorí priamo riešia životné situácie ľudí.