Bratislava 30. októbra (Teraz.sk) – Deklarácia slovenského národa, prijatá 30. októbra 1918 v Turčianskom sv. Martine, nebola len signálom prihlásenia sa Slovákov k vznikajúcemu česko – slovenskému štátu a rozchodu s Uhorskom, ale aj dokumentom, ktorý vyjadroval aj vieru, že slovenský národ v budúcnosti zaujme rovnoprávne miesto v rodine samostatných, slobodných a demokratických európskych národov. V diskusii na TABLET.TV to povedal historik, poslanec NR SR a podpredseda SNS Anton Hrnko.

Text deklarácie pred publikovaním pozmenil Milan Hodža, ktorý sa pritom osobne rokovania signatárov nezúčastnil. Hoci on sám neskôr priznal iba to, že z textu vypustil požiadavku na samostatné zastúpenie slovenskej reprezentácie na mierovej konferencii, podľa Hrnka mohlo byť modifikácií viac. „Podľa môjho názoru tam konfúzny text o vetve československého národa urobil Hodža,“ povedal Hrnko.

„Deklarácia bola pozmenená. Z Viedne prichádzali do Martina odkazy, aby sa nerobilo nič. Ale Slováci, ktorí politicky rozmýšľali, vedeli, že ak neurobia nič, tak s nimi budú podľa toho aj nakladať. Urobili teda túto deklaráciu, o ktorej obsahu môžeme usudzovať z dvoch vecí,“konštatoval. „Z Jurigovho prejavu 19. októbra 1918 v uhorskom sneme, kde vyhlásil nekompetentnosť uhorského snemu a vlády vo vzťahu k Slovensku. Deklaroval neobmedzené samourčovacie právo slovenského národa a právo na samostatné zastúpenie slovenského národa na mierovej konferencii,“ uviedol Hrnko. Práve požiadavku na samostatné zastúpenie Slovákov neskôr z deklarácie odstránil Hodža.

Nehovorí sa nej ani v telegrame, ktorý do Prahy poslal Matúš Dula, predseda vtedajšej Slovenskej národnej rady aj Slovenskej národnej strany. „Tam vidíme, že Slováci trvajú na neobmedzenom samourčovacom práve slovenského národa a na tomto práve si vindikujú právo byť súčasťou spoločného štátu vytvoreného z Čiech, Moravy, Sliezska a Slovenska,“ povedal Hrnko.

Viac čítajte tu.