Počet pacientov liečených na osteoporózu klesá


      Bratislava 19. októbra (TASR) - Ročne je na Slovensku na osteoporózu liečených približne 261.000 pacientov. Od roku 2017 do roku 2020 však počet pacientov liečených len antiosteoporotikami poklesol podľa dát z 97.300 na 93.100 pacientov. Práve skoré odhalenie osteoporózy a nasadenie liečby dokáže nielen zvýšiť kvalitu života pacienta, ale aj znížiť celkovú ekonomickú záťaž. Upozornili na to v utorok odborníci pri príležitosti blížiaceho sa Svetového dňa osteoporózy, ktorý sa každoročne pripomína 20. októbra.
      Odhaliť ochorenie v skorých štádiách sa v mnohých prípadoch nedarí, a to aj napriek dobrej dostupnosti diagnostických metód. "Veľké medzery vidím najmä v prevencii. V praxi na prítomnosť osteoporózy neraz upozorní až prvá zlomenina," uviedol prezident Slovenskej spoločnosti pre osteoporózu a metabolické ochorenia kostí Juraj Payer.  
      Dostupnosť diagnostiky a liečby osteoporózy limituje aj situácia spôsobená ochorením COVID-19. "Dôležité je, aby pacienti neprerušovali svoju liečbu, predchádzali pádom a vzniku zlomenín a konzultovali akúkoľvek zmenu svojho zdravotného stavu s lekárom," zdôraznil Payer. Ak nepriaznivá epidemická situácia znemožní pacientovi absolvovať v plánovanom čase vyšetrenie alebo aplikáciu liečby v ambulancii, je podľa neho dôležité dohodnúť sa s lekárom na ďalšom postupe.  
      Osteoporózu dokáže lekár odhaliť na základe denzitometrického vyšetrenia. "Kostná denzita dobre koreluje s rizikom fraktúry. Riziko zlomeniny závisí od viacerých faktorov. Vek, genetiku alebo prítomnosť niektorých ochorení, ktoré môžu byť predpokladom vzniku osteoporózy, nedokážeme ovplyvniť. Faktory, ako fajčenie, nedostatok vápnika, vitamínu D v strave, pohybu či užívanie liekov s nepriaznivým vplyvom na stav kostí však ovplyvniť vieme," vysvetlil viceprezident Slovenskej spoločnosti pre osteoporózu a metabolické ochorenia kostí Zdenko Killinger.  
      Prevencia osteoporózy sa začína už v detstve. Najčastejšími príčinami osteoporózy v detskom veku sú poruchy výživy, metabolizmu vápnika a fosforu či deficit vitamínu D. "Rizikovými skupinami sú predovšetkým predčasne narodené deti, deti s ochorením čreva, imobilné deti, liečené kortikoidmi, deti s mentálnou anorexiou či s ochorením obličiek," dodala prednostka Detskej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Národného ústavu detských chorôb Ľudmila Podracká.