GEIST: Dohoda z Bruselu je veľmi výhodná, ale peniaze isté nie sú
PREHRAŤ

GEIST: Dohoda z Bruselu je veľmi výhodná, ale peniaze isté nie sú

Na rozdiel od zdrojov zo štandardného sedemročného rozpočtu EÚ bude možné peniaze z fondu obnovy čerpať rýchlejšie a používať pružnejšie, budú však aj viac kontrolované, povedal R.Geist z euractiv.sk.

Bratislava 28.júla (Teraz.sk) – Viac ako 40 mld. eur z európskych zdrojov, ktoré bude môcť na základe dohody z júlového bruselského samitu Slovensko v nasledujúcich rokoch využiť na prekonanie krízy a naštartovanie ekonomiky, znamená podľa Radovana Geista z euractiv.sk veľký úspech. „Netvrdím, že to bolo kvôli geniálnym vyjednávacím schopnostiam, myslím si, že už pôvodný návrh bol zhodou rôznych okolností k Slovensku veľmi štedrý. A slovenská delegácia nič nepokazila,“ povedal Geist v TABLET.TV.

„Myslím si, že bolo veľmi správne, že sme sa nespájali s tvrdou kritikou, ktorá prichádzala z Maďarska a Poľska. Hľadali sme si spojencov inak a svoju výhodnú pozíciu sme dokázali udržať,“ povedal Geist s tým, že solídna bola aj príprava našej pozície na samit zo strany Ministerstva zahraničných vecí SR. Zároveň upozornil, že reálne čerpanie peňazí tentokrát nebude podmienené len schopnosťou predkladať životaschopné projekty, podmienkou čerpania niektorých zdrojov bude aj dodržiavanie zásad právneho štátu.

Politika je podľa neho okrem iného aj súbojom naratívov a vždy je možné tvrdiť, že sa malo dosiahnuť viac. Pravdou je podľa Geista aj to, že výsledná suma 40 mld. eur má rôzne zložky, od dočerpania zdrojov z aktuálneho programovacieho obdobia, cez peniaze z budúceho sedemročného rozpočtu, až po zdroje z fondu obnovy, z ktorých len časť sú granty a časť návratné pôžičky. „Grantov je síce menej ako v pôvodnom návrhu, ale tomu by sme nezabránili, tlak štyroch plus jedna krajín, ktoré hovorili, že majú byť iba pôžičky a nie granty, podľa mňa Nemecko, Francúzsko a ďalšie štáty ustáli najlepšie ako sa dalo,“ poznamenal Geist.

Pôvodný návrh hovoril o tom, že fond obnovy určený špeciálne na sanovanie dopadov koronakrízy má obsahovať celkovo pol miliardy eur na granty a 250 miliónov na pôžičky. Napokon pôjde na granty 390 miliónov eur a zvyšok z celkovej sumy 750 miliónov budú pôžičky. Celková suma, ktorú tvoria fond obnovy a budúci sedemročný rozpočet, predstavuje rekordných 1,82 bilióna eur.

„Tzv. šetrné krajiny a do istej miery aj Fínsko totiž tvrdili, že Európska únia nemôže darovať peniaze, ktoré si požičia. Teda súčasťou Fondu obnovy nemôžu byť granty. Naopak, krajiny ako Taliansko, podporené aj názorom Európskej komisie, názorom stáleho predsedu Európskej rady Charlesa Michela, Francúzskom a Nemeckom, tvrdili, že dnes by to, čo sme urobili počas krízy eurozóny, teda záchranné pôžičky, nestačilo,“ vysvetľuje Geist.

Viac čítajte tu.

Stiahnite si našu aplikáciu a sledujte TASR.TV vo svojom tablete alebo telefóne

TASR TV Android Android TASR TV iOS iPhone/iPad