Zmena klímy ovplyvňuje vinohradníctvo v SR pozitívne aj negatívne
Na druhej strane sú veľkým problémom nebývalé teplotné výkyvy, ktoré viniču škodia.
Bratislava 25. mája (TASR) – Zmena klímy ovplyvňuje vinohradníctvo v SR jednak pozitívne, ale aj negatívne, pretože sa na jednej strane zlepšujú teplotné podmienky pre niektoré odrody viniča. Na druhej strane sú veľkým problémom nebývalé teplotné výkyvy, ktoré viniču škodia. Uviedol to dnes na tlačovej konferencii v Bratislave viceprezident Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska (ZVVS) Igor Mancel za účasti výkonného riaditeľa Zväzu nemeckých vinárov (DWV) Rudolfa Nickeniga.
"Tie problémy sa prejavujú veľmi podobne v celom regióne, to znamená v Maďarsku, v Rakúsku, v Českej republike, v Nemecku a pochopiteľne aj u nás. Vidíme to nielen na víne, ale klimatická hranica, ktorá platila pre jednotlivé plodiny, sa dnes posúva vyššie. Mohli by sme tak trochu sebecky povedať, že na kvalitu slovenských vín má zmena klímy skôr pozitívny dopad. Pochopiteľne, že morfologický obraz Slovenska je taký, že do vyšších polôh vinič asi dávať nebudeme, teda ani do Veľkej Fatry, ani do Nízkych Tatier. To sú miesta, ktoré nie sú vhodné na pestovanie viniča," povedal Mancel.
Tie polohy, v ktorých sa podľa neho už vinič na Slovensku pestuje, hlavne na juhu Slovenska, začínajú byť vhodné podmienky aj pre také odrody a také vína, ktoré sa predtým na Slovensku nevyrábali, pretože si vyžadovali viac tzv. južného slnka. "Napríklad oblasť Strekova alebo celej južno-slovenskej oblasti. To dnes začína byť rajón, ktorý je pre pestovanie hrozna a výrobu červených vín s vlastnosťami niektorých južanských vín mimoriadne vhodný," doplnil.
Na druhej strane sa podľa Mancela na viniči v SR veľmi negatívne prejavujú veľké výkyvy klímy. "Tento rok je typická ukážka. Keby išiel vývoj, ako sme boli zvyknutí, teda že máj bol taký, aký bol, a máju by predchádzal studený apríl, studenší ako máj, tak by mrazy nemali také devastujúce účinky. Pokiaľ však máme žiť s rizikom, že vinice začnú kvitnúť tri-štyri týždne predtým, ako bolo obvyklé, potom prídu zrazu ľadovce, príde mráz, tak sa začne vinohradníctvo stávať veľmi, veľmi rizikovým odvetvím. To sa pochopiteľne prejaví aj na ekonomickej efektivite," dodal Mancel.
Klimatické zmeny sa podľa slov Nickeniga dotýkajú aj nemeckého vinárstva, najmä pri zvládaní výkyvov počasia, ktorému sú vystavené vinice v Nemecku. Desaťročia trvajúcimi meraniami sa zistilo, že priemerná teplota sa zvyšuje. Mnohí pestovatelia viniča preto podľa neho zvažujú, že výsadbu viniča posunú do vyšších nadmorských výšok, respektíve budú pestovať odrody, ktoré majú nižšiu cukornatosť. "Problémom je na viniči vyšší výskyt škodcov, ktorí nemajú v nemeckých vinohradoch prirodzených nepriateľov," doplnil Nickenig.
"Tie problémy sa prejavujú veľmi podobne v celom regióne, to znamená v Maďarsku, v Rakúsku, v Českej republike, v Nemecku a pochopiteľne aj u nás. Vidíme to nielen na víne, ale klimatická hranica, ktorá platila pre jednotlivé plodiny, sa dnes posúva vyššie. Mohli by sme tak trochu sebecky povedať, že na kvalitu slovenských vín má zmena klímy skôr pozitívny dopad. Pochopiteľne, že morfologický obraz Slovenska je taký, že do vyšších polôh vinič asi dávať nebudeme, teda ani do Veľkej Fatry, ani do Nízkych Tatier. To sú miesta, ktoré nie sú vhodné na pestovanie viniča," povedal Mancel.
Tie polohy, v ktorých sa podľa neho už vinič na Slovensku pestuje, hlavne na juhu Slovenska, začínajú byť vhodné podmienky aj pre také odrody a také vína, ktoré sa predtým na Slovensku nevyrábali, pretože si vyžadovali viac tzv. južného slnka. "Napríklad oblasť Strekova alebo celej južno-slovenskej oblasti. To dnes začína byť rajón, ktorý je pre pestovanie hrozna a výrobu červených vín s vlastnosťami niektorých južanských vín mimoriadne vhodný," doplnil.
Na druhej strane sa podľa Mancela na viniči v SR veľmi negatívne prejavujú veľké výkyvy klímy. "Tento rok je typická ukážka. Keby išiel vývoj, ako sme boli zvyknutí, teda že máj bol taký, aký bol, a máju by predchádzal studený apríl, studenší ako máj, tak by mrazy nemali také devastujúce účinky. Pokiaľ však máme žiť s rizikom, že vinice začnú kvitnúť tri-štyri týždne predtým, ako bolo obvyklé, potom prídu zrazu ľadovce, príde mráz, tak sa začne vinohradníctvo stávať veľmi, veľmi rizikovým odvetvím. To sa pochopiteľne prejaví aj na ekonomickej efektivite," dodal Mancel.
Klimatické zmeny sa podľa slov Nickeniga dotýkajú aj nemeckého vinárstva, najmä pri zvládaní výkyvov počasia, ktorému sú vystavené vinice v Nemecku. Desaťročia trvajúcimi meraniami sa zistilo, že priemerná teplota sa zvyšuje. Mnohí pestovatelia viniča preto podľa neho zvažujú, že výsadbu viniča posunú do vyšších nadmorských výšok, respektíve budú pestovať odrody, ktoré majú nižšiu cukornatosť. "Problémom je na viniči vyšší výskyt škodcov, ktorí nemajú v nemeckých vinohradoch prirodzených nepriateľov," doplnil Nickenig.
