V uplynulých desiatich rokoch sme boli v Južnom Sudáne svedkami dvoch občianskych etnických vojen, trvdí D. Hochel a pokračuje: "Z približne 11 miliónov obyvateľov Južného Sudánu je osem miliónov ľudí odkázaných na humanitárnu pomoc, vyše tri milióny ľudí sú sústredené v utečeneckých táboroch v rámci Južného Sudánu alebo v okolitých krajinách, približne 400 tisíc ľudí prišlo o život v týchto krvavých občianskych vojnách a približne štvrtina krajiny je zatopená Nílom," vysvetľuje slovenský diplomat.

"Zisky z predaja ropy nie sú distribuované do štátneho rozpočtu, ale sú prerozdeľované medzi vládnucu elitu, ktorá si nimi kupuje lojalitu etnických kmeňov a používa ich na nákup zbraní," dodáva D. Hochel.

"V Sudáne spolu koexistuje 63 etnických kmeňov nílskej a subsaharskej kultúry, ktoré medzi sebou neustále zápasia o vplyv v štáte, o priestor pre pôdu... Tieto výzvy sú tak obrovské, že je na ne potrebná sústredená spolupráca svetových mocností, ktoré v tejto krajine realizujú veľmi výraznú humanitárnu pomoc a pomáhajú domácim elitám doviesť tento proces k voľbám, ktoré by mali byť na budúci rok (2023) vo februári," upresňuje Hochel.

- Ako sa Slovensko doposiaľ angažovalo v Južnom Sudáne?

- Do akej miery vstupuje v Južnom Sudáne do tohto procesu cirkev?

- Ako ruská agresia na Ukrajine ovplynila život v afrických krajinách?

Pozrite si reláciu SVET s Pavlom Demešom a jeho hosťom, diplomatom Dionýzom Hochelom.