Bratislava 27. augusta (TASR) – Zdravotný stav obyvateľstva zďaleka  neurčuje iba kvalita nemocníc, dostupnosť lekárov alebo liekov. Štúdie ukazujú, že samotnému zdravotníckemu systému možno pripísať približne 20 až 30 percent nášho zdravia. V relácii TASR TV Zdravie to konštatoval Martin Smatana, garant piliera Kvalitný život Vízie Slovenska 2040, ktorú pripravila Slovenská akadémia vied (SAV).

Ako dodal, Slovensko síce dosiahlo historicky najvyššiu očakávanú dĺžku života, no zároveň za krajinami Európskej únie výrazne zaostáva. „Ešte výraznejšie sú rozdiely vo vnútri krajiny. Medzi mužmi a ženami, regiónmi   a ľuďmi s rozdielnym vzdelaním,“ uviedol.

Smatana priblížil, že očakávaná dĺžka života pri narodení dosiahla v roku 2024 podľa štatistík  78,4 roka, čo je historické maximum. „Za priemerom EÚ však Slovensko zaostáva o viac ako tri roky, čo je šiesta najnižšia očakávaná dĺžka života,“ spresnil.

Rozdiely v dĺžke života medzi mužmi a ženami môžu podľa neho dosahovať až sedem rokov. „Medzi Bratislavou a Prešovským či Košickým krajom môže ísť o štyri roky. Medzi človekom s ukončenou povinnou školskou dochádzkou a absolventom druhého stupňa vysokej školy môže byť rozdiel až 11 rokov,“ konštatoval.

Tieto rozdiely sú podľa Smatanu výsledkom sociálno-ekonomických  podmienok. „Nižší príjem a slabší prístup k vzdelaniu môže človeka uzavrieť v kruhu, v ktorom má menej možností kvalitne sa stravovať a starať sa o telesné a duševné zdravie,“ zhodnotil odborník s tým, že práve zníženie týchto rozdielov je súčasťou Vízie v oblasti  Kvalitný život.

Jedným z kľúčových predpokladov Vízie je podľa Smatanu predchádzanie ochoreniam s cieľom znížiť dopyt po zdravotnej starostlivosti. „Keby sme mali lepšie determinanty zdravia, to je strava, spotreba alkoholu, tabaku, viac pohybu, nižšie znečistenie ovzdušia, lepšiu mieru niektorých preventabilných ochorení formou očkovania, tak je dopyt po zdravotnej starostlivosti rapídne nižší,“ vysvetlil.

Osobitnú pozornosť venuje vízia mladej generácii. Napríklad pri fajčení je podľa Smatanu najefektívnejšie dosiahnuť, aby s ním mladí ľudia vôbec nezačali. „Vízia  počíta s tým, že do roku 2040 by mohla vyrásť prvá generácia, ktorá bude z hľadiska rizikových faktorov zdravšia ako tá súčasná,“ uviedol.

Významnú úlohu zohráva podľa neho aj vplyv životného prostredia. „Približne sedem percent úmrtí na Slovensku súvisí so znečistením ovzdušia alebo prostredia, zatiaľ čo priemer EÚ sú štyri percentá,“ spresnil.

Ako dodal, v niektorých obciach na Slovensku sa ľudia dožijú v priemere o dva roky menej iba kvôli znečistenému prostrediu. Dôvodom sú aj environmentálne riziká, napríklad nitráty alebo radón. „Klimatické zmeny tiež prinášajú zdravotné riziká vrátane vysokých teplôt a ochorení, ktoré sa na Slovensku v minulosti bežne nevyskytovali,“ upozornil Smatana.

Medzi priority sa do Vízie dostalo aj duševné zdravie. „Vízia počíta s destigmatizáciou starostlivosti o duševné zdravie a jej väčším začlenením do primárnej a verejnej starostlivosti podporou škôl až po intervenčné tímy,“ vysvetlil.

V tejto súvislosti upozornil, že rizikom, hlavne pre deti a tínedžerov,  je aj digitálny svet. „Zanedbanie tohto problému môže mať neskôr dôsledky nielen pre jednotlivcov, ale aj pre ekonomiku,“ konštatoval.

Pilier Kvalitný život hodnotí aj sociálny systém, bývanie a súdržnosť v spoločnosti. Práve dôvera medzi ľuďmi a voči inštitúciám  je podľa Smatanu dôležitá pre schopnosť krajiny presadiť zmeny.

Vízia Slovenska 2040 vznikla spoluprácou viac ako 350 odborníkov, sériou okrúhlych stolov a regionálnych workshopov a zapracovaním viac ako 2300 pripomienok. Po jej dokončení má nasledovať podrobnejšia stratégia spolu s ministerstvami, školami, partnermi sociálneho dialógu a ďalšími aktérmi sa majú stanoviť konkrétne opatrenia, míľniky a ciele. „Ambíciou je vytvoriť nadstranícky dokument využiteľný pre súčasnú aj budúce vlády,“ uzavrel Smatana.