Bratislava 28. septembra (TASR) – Pretrvávajúca bolesť za hrudnou kosťou môže upozorňovať na infarkt. Ak ju má človek na hrudníku 20 minút a neustupuje, treba urýchlene volať záchranku. V relácii TASR TV Zdravie to povedal lekár Oddelenia zlyhávania a transplantácie srdca Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) a zároveň prezident Slovenskej kardiologickej spoločnosti Milan Luknár.

Ako dodal, takáto bolesť je najčastejším prejavom infarktu myokardu. „Problémom na Slovensku nie je, že by neprišla záchranka, ale, že ľudia dlho čakajú, kým zavolajú,“ upozornil s tým, že infarkt má vysokú úmrtnosť a rýchlym zavolaním záchranky môžeme zachrániť život.

Infarkt myokardu alebo iné druhy aterosklerózy srdca môžu podľa neho viesť k srdcovému zlyhávaniu. „Základným prejavom zlyhávania srdca je zadýchavanie sa, dýchavica,“ konštatoval lekár. „Úlohou srdca je vytvárať tlak na to, aby poháňalo krv do všetkých orgánov a túto krv cirkulovalo. To znamená, že srdce musí neustále pracovať a preháňať krv všetkými orgánmi,“ vysvetlil. Ak „pumpa“ srdca zlyháva, prejavuje sa to na zníženej telesnej funkčnosti, napríklad zadýchavaním sa.

Pozornosť treba podľa odborníka venovať najmä zmene oproti tomu, čo človek predtým bez problémov zvládal. „Idem do schodov, ešte minulý rok som to vedel a teraz aj jedno poschodie neviem prejsť. To je príklad alarmujúceho stavu,“ priblížil.

Spôsob liečby zlyhávania srdca závisí podľa Luknára od príčiny srdcového zlyhávania. „V niektorých prípadoch nie je potrebná klasická operácia s otvorením hrudnej dutiny. Namiesto nej možno katetrizačne zaviesť do srdca materiály alebo prístroje, ktoré napríklad dokážu opraviť poškodené chlopne,“ konštatoval kardiológ.

Naopak, pri pacientoch v najpokročilejšom štádiu srdcového zlyhávania môže byť podľa neho reálnou možnosťou len transplantácia. Luknár vysvetlil, že takémuto rozhodnutiu predchádza dôkladné posúdenie zdravotného stavu pacienta, ktoré preverí nielen závažnosť ochorenia srdca, ale aj to, či transplantáciu jeho organizmus zvládne. „Dôležitú úlohu zohráva aj psychický stav pacienta, jeho ochota spolupracovať a sociálna podpora po operácii,“ dodal.

„Nemôžeme si dovoliť dať srdce pacientovi, ktorý bude po operácii piť alkohol, fajčiť a robiť iné veci, ktoré budú znamenať zničenie nového srdca, najvzácnejšieho daru, ktorý mohol dostať,“ upozornil.

Za jednu z najkomplexnejších oblastí kardiológie považuje Luknár liečbu vrodených chýb srdca. „V súčasnej dobe vieme pomôcť mnohým deťom, ktoré sa narodia s vrodenými chybami srdca a detskí kardiológovia ich dokážu preniesť až do dospelosti,“ zhodnotil Luknár. V tejto súvislosti upozornil, že takíto pacienti by potom mali byť celoživotne sledovaní aj v dospelosti. „Väčšinou si to vyžaduje celoživotné sledovanie. Ale sú vrodené chyby srdca, ktoré sa dajú vyliečiť intervenčnými alebo operačnými postupmi a nemusia mať ďalší vplyv na osud pacienta,“ spresnil.

Odborník upozornil, že starostlivosť o srdce by nemala začať až v dospelosti. „Musí to začať u matky, ktorá čaká dieťa. Má sa starať o svoje zdravie tak, aby dieťa malo najlepšie podmienky na podporu zdravia jeho srdca a ciev,“ zhodnotil.

Dodal, že prevencia zdravého srdca má pokračovať v školách, rodinách aj počas celého dospelého života. Luknár upozornil, že práve prevencia je jednou z tém, na ktorú sa zameriava Národný kardiovaskulárny plán. Ten by mal podľa neho pomenovať hlavné problémy v tejto oblasti a priniesť konkrétne opatrenia.