Bratislava 7. júla (TASR) - Slovenská športová lezkyňa Martina Buršíková má v tejto sezóne najviac štartov vo svetovom pohári vo svojej kariére. Doposiaľ absolvovala štyri podujatia a aj keď jej situáciu sťažilo zranenie ramena, ocenila skúsenosti, ktoré medzi elitnými pretekárkami nazbierala. O tejto sezóne, lezení, tréningu a svojich cieľoch sa podelila s TASR v relácii ŠPORT Tu a TERAZ.

Buršíkovej primárnou disciplínou je bouldering, v ktorom sú súťaže zväčša v prvej polovici sezóny. Najúspešnejšia slovenská lezkyňa absolvovala tento rok preteky svetového pohára v čínskom Kche-čchiao, Salt Lake City, Prahe a Innsbrucku. Najlepší výsledok dosiahla v zámorí, kde postúpila do semifinále a skončila na 23. pozícii. „Už pred sezónou sme sa dohodli, že pôjdem viac svetových pohárov. Dohodla som sa so školou aj s trénerom, pretože tento rok som mala natrénované viac a bola som na tom lepšie aj výkonnostne. Bohužiaľ, počas sezóny som si zranila rameno - natrhla som si sval. Našťastie to nebolo také vážne, ale sezóna tým pádom neprebieha úplne podľa predstáv. Napriek tomu mi to prinieslo cenné skúsenosti,“ uviedla Buršíková. Zranenie nenarušilo jej pôvodné plány a celkovo absolvovala tento rok osem pretekov: „Zúčastnila som sa na všetkých pretekoch, ktoré sme mali v pláne. Pred niektorými štartmi som však riešila, či má zmysel na ne ísť - aj mentálne to bolo náročné, keď som vedela, že možno nebudem schopná podať výkon, aký by som si želala. Našťastie to nebolo zranenie, ktoré by ma výrazne obmedzovalo v pohybe - skôr som rameno cítila po pretekoch.“

Osemnásťročná lezkyňa a vlaňajšia juniorská vicemajsterka Európy sa zúčastnila celkovo na siedmich svetových pohároch. Premiéru si odbila v júni 2023 v Innsbrucku, kde dosiahla svoje doterajšie maximum, a to trináste miesto. V predošlých dvoch rokoch sa zúčastňovala aj na Európskom pohári či mládežníckych súťažiach. V tých došlo k zmene a Buršíková tak v máji v talianskom Curne pretekala na MEJ s o rok staršími súperkami oproti vlaňajšku. V tejto konkurencii obsadila piate miesto. „Doteraz boli kategórie do 16, 18 a 20 rokov, teraz sú do 17, 19 a 21. Zároveň už juniori nemôžu štartovať na mládežníckom Európskom pohári ani na mládežníckych majstrovstvách sveta, iba na
seniorských podujatiach. Výnimkou boli iba majstrovstvá Európy mládeže, kde sme mohli štartovať, napríklad tento rok v Taliansku a budú v lete aj v Žiline,“ priblížila Buršíková. Domáce MEJ ju čakajú na konci augusta, v Žiline sú na programe disciplíny speed a lead, ktorý je pre Slovenku sekundárnou disciplínou. Následne v septembri sa chystá na majstrovstvá sveta v kórejskom Soule, doteraz bola na MS raz - pred dvoma rokmi v Berne obsadila medzi elitou ako 16-ročná dvanáste miesto. Priznala však, že lepší pocit mala v minulosti s menšou účasťou na SP: „Mne osobne viac sedeli európske poháre, hlavne juniorské, kde bola pohodovejšia atmosféra. Aj cesty boli jednoduchšie, viac som si zaliezla a cítila som sa lepšie. Na svetových pohároch som zatiaľ nemala pocit, že by som výkonnostne patrila na tú úplnú špičku.“

Okrem zranenia nastala pre Buršíkovú zmena aj v spôsobe hodnotenia boulderingu. V minulosti hral v hodnotení prím počet topov, nasledoval počet zón, pokusov a posledným rozhodujúcim kritériom bol čas. Od tohto roka zbierajú pretekárky za svoj výkon body a lezkyňa s viacerými zónami môže predstihnúť súperku, ktorá dosiahne „len“ jeden
top. „Tento systém je spravodlivejší, ale osobne mi viac sedel ten starý. Mne sa totiž niekedy podaril jeden ťažký top, ktorý ma výrazne posunul v poradí, zatiaľ čo teraz je dôležitejšia konzistentnosť. Napríklad na Svetovom pohári v Innsbrucku jeden pretekár s jedným topom skončil deviaty, lebo iní mali viac zón,“ povedala Buršíková.
Svetové poháre sú náročnejšie aj v tom, že steny sa lezú v danom poradí a lezci ich nevidia až do začiatku súťaže. Na druhej strane v EP a juniorských súťažiach dostanú v predvečer pretekov videá boulderov, ktoré lezú v dvoch fázach. SP tak vylučuje možnosť taktizovania, no podľa Buršíkovej je správny prístup skúsiť zdolať každú stenu: „Mne najviac vyhovujú mierne previsnuté alebo položené steny. Na previsoch sú dynamické pohyby, na položených zasa technickejšie, pomalšie kroky.“

Tréning slovenských lezcov vrátane Buršíkovej komplikuje absencia výlučne pretekárskych stien. Doma sa tak pripravujú na komerčných stenách, kde ľudia lezú aj rekreačne. „Najprv máme všeobecnú prípravu, ktorá je viac zameraná na silu. Potom prechádzame na špecifické tréningy, kde sa sústredíme hlavne na silu v prstoch a rukách.
Samozrejme, dôležitou súčasťou je aj tréning priamo na lezeckej stene. Tam však narážame na menší problém — na Slovensku, a vlastne aj v iných krajinách, sú komerčné steny, na ktorých trénujeme, často slabšie pripravené na úroveň pretekov. Bouldre, ktoré sú tam postavené, bývajú ľahšie, ako by sme potrebovali. Preto nám tréner
vytvára vlastné cesty, a keď tam práve nie je, niekedy si ich staviame sami. Je to ale náročné, lebo okrem nižšej obtiažnosti samotných bouldrov často chýbajú aj chyty, aké bývajú na medzinárodných pretekoch. Napríklad, keď sme nedávno boli na pretekoch v Belgicku, tak tam mali chyty, ktoré som dovtedy ani nevidela, a na stenách ich
mali asi štyrikrát viac než na našej domácej stene,“ vysvetlila Buršíková, ktorá postúpila na spomínaných pretekoch EP v Bruseli do semifinále. S cieľom lepšieho tréningu sa pripravuje aj v zahraničí: „Často chodievame trénovať do Viedne alebo Brna, pretože sú k nám najbližšie. Na dlhšie sústredenia potom vyrážame do Grazu alebo
Mníchova. Tam sú určite podmienky najbližšie k svetovej úrovni, majú veľa lezeckých stien a niektoré profily sú vyhradené špeciálne na pretekárske bouldre. Podobne aj v Prahe majú lezeckú stenu s dvoma poschodiami, kde na prvom poschodí trénujú pretekári. Česká reprezentácia tam má svoje sústredenia aj nominačné preteky a vlastne
aj ostatné preteky.“

Vo zvyšku sezóny sa chce viac sústrediť aj na disciplínu lead, kde je úlohou lezcov vyjsť čo najvyššie na približne 15 metrovú stenu. Počas výstupu sú istení a majú jeden pokus. Prioritou však bude naďalej boulder a na programe sú spomínané súťaže v Žiline a Kórejskej republike. „Teraz ma čaká krátky oddych, ktorý sa skončí o pár dní,
potom sa začne silová príprava, neskôr si pôjdem oddýchnuť na skaly a následne začnem prípravu na lano. Nebudem sa však naň špecializovať príliš, lebo už v septembri ma čakajú majstrovstvá sveta v Soule v Kórei, kde sa budem zameriavať hlavne na boulder. Momentálne je pre mňa prioritou doliečiť sa, vrátiť sa späť do tréningového režimu,
získať istotu a viac si užívať samotné preteky. Mojím cieľom na SP a MS bolo postúpiť aspoň do semifinále, čo sa mi podarilo v Salt Lake City, aj keď som nebola úplne spokojná s výsledkom. Takže teraz chcem postupne napredovať a zlepšovať sa,“ uzavrela Buršíková.